Škaredý zlý Arpi Soltész: Ozdoba žumpy

Z vysokého nadhľadu to vyzerá tak, že si Iveta Radičová konečne vytrucovala a vydupkala svoje. Až z úplného podhľadu, z ktorého bojujúcim žabám a myšiam vidno až do zažívacieho traktu, sa naskytne divákovi skutočný obraz biedy. A ak máme byť fér, treba pripustiť, že to nie je tak celkom Radičovej bieda.

Tetuška Ivetka bol celé dopoludnie zatvorená vo svojej kancelárii. Možno hľadala na googli, ako sa píše demisia. Možno sa občas aj hodila o zem a možno len tíško sedela v kúte a pofňukávala.

Zo dvakrát sa za ňou stavil aj jej predseda (v strane) Miki a láskavo jej dohováral, aby prestala trucovať a prišla na rokovanie svojich ministrov. Ale jeho predsedníčka (vo vláde) odmietala predsedať telesu, nad ktorým je tieň netransparentnosti [sic].

SITA

Slovko transparentnosť, hoci sa stalo bezobsažnou politickou mantrou, znamená vo všeobecne zrozumiteľnej slovenčine úplne normálnu a obyčajnú priehľadnosť. Ako by sa dali robiť stranícke kšefty ešte priehľadnejšie, než úplne nepokryte, to je už teda mimo ľudskej predstavivosti.

Vyzerá to skôr tak, že premiérka nemala chuť sa kdekoľvek ukazovať. A už vôbec nemala chuť pozerať sa do tvárí ľudí, ktorí na jej vykonali politický ekvivalent hromadného znásilnenia a ešte ju potom prinútili pozrieť do kamery a povedať, že to bolo fajn a raz že si určite príde aj po dupľu.

Ráno múdrejšie večera. Iveta Radičová, potom čo dnes vstala, asi pozrela do zrkadla a zistila, že tá bývalá dáma, na ktorú sa díva, je naozaj ona. Možno stále nevie, čo vlastne chce, ale hádam už vie, čo nechce. Došlo jej, že to nebolo dobré. Že sa jej to nepáčilo. Že si dupľu radšej neprosí. Zvláštne, že to nevedela už pred včerajším politickým gangbangom.

Nič to, hlavne, že sa dokáže zo svojich chýb učiť. Pomaly a nedôsledne, ale predsa. Keby ale chcela byť dôsledná, mala by veľmi rýchle stratiť nadhľad a pozrieť sa na veci z politického suterénu. Aby ich konečne uvidela očami Dzurindu a Mikloša.

Radičová je preto slabá premiérka, ktorá si musí aj tie najsamozrejmejšie veci vytrucovať a vydupať, lebo má slabé postavenie vo vlastnej strane. Tá sa stala osobným majetkom Mikuláša Dzurindu. On to zjavne vidí tak, že bez neho nemusí byť ani strana. A prečo nie? Je to jeho dieťa, má právo mu zatočiť krkom, ako a kedy sám uzná za vhodné. A keď stana, v súlade s Radičovej predstavami a požiadavkami, nebude robiť kšefty, tatkovi už nebude na nič.

Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda a minister financií Ivan Mikloš

Ivetu Radičovú potrebovali v SDKÚ len preto, aby prekryla jej skutočný účel a spôsob fungovania. Aby si kúpili ešte štyri roky s rukami vo vreckách Dobrého Uja Štátu. Na čo by inak bola kresťanskej strane premiérka, ktorá je jedinou naozasjtnou sociálnou demokratkou na slovenskej politickej scéne?

Skutočnú podstatu SDKÚ maskovať tvárou Radičovej je však asi také efektívne, ako keby ste chceli maskovať pach žumpy tým, že do nej až po krk vrazíte niekoho voňavého. Žumpe to veľmi nepomôže a majiteľ krku začne voňať rovnako nevábne, ako jej pôvodný obsah.

Keby chcela byť Radičová aspoň trochu dôsledná, musela by žiadať hlavu Ivana Mikloša. Nie len vo vláde, ale aj v strane. Mikulčík, ako štátny úradník, totiž nijakú politickú zodpovednosť niesť nemôže. A čisto technicky – je veľmi nepravdepodobné, že ten kšeftík bol z Mikulčíkovej hlavy a v jeho osobný prospech. Minister finacnií neprehral, len obetoval pešiaka.

Vyvodiť politickú zodpovednosť voči politikovi, ktorý ju nesie, čiže voči Miklošovi, je samozrejme nemožné. Dzurinda a Mikloš sa na SDKÚ nepozerajú z perspektívy politikov, ktorí cítia zodpovednosť za budúcnosť strany, či varujbože krajiny a jej obyvateľov. Sú to pragmatici, ktorí vedia, že oni sami nijakú politickú budúcnosť nemajú. A krajinu alebo stranu, ktorej oni nešéfujú, pokojne vzal čert.

Radičová by však stále mohla byť dôsledná. Nemala dnes trucovať v kancelárii a tváriť sa na Mikulčíkov odchod, ako na svoje osobné víťazstvo, či dokonca významný krok k zlepšeniu politickej kultúry.

Vôbec už do tej kancelárie nemala chodiť. Demisiu mohla v tomto prípade podať aj mailom. A veľmi stručnú. Niečo v štýle: „Aj ja vás, chlapci.“ Za viac tá vláda fakt nestojí. Čím dlhšie ju bude Radičová držať, tým viac kresiel v ďalších voľbách získa pre Fica a jeho nacionálnych socialistov.