Pochmúrne duševné zdravie. Nárast duševných chorôb registrujeme aj na Slovensku

BRATISLAVA / Podľa údajov WHO duševné poruchy postihujú až miliardu ľudí na svete, čo je zhruba každý ôsmy človek. Duševné choroby predstavujú viac ako 40 percent všetkých chronických ochorení. Ide o druhý najčastejší dôvod práceneschopnosti. Nárast duševných chorôb registrujeme aj na Slovensku.

Konkrétne čísla zverejnila Liga za duševné zdravie. Z nich vyplýva, že za posledných 12 mesiacov malo na Slovensku nejaké emocionálne alebo psychosociálne problémy, napríklad pocit depresie či úzkosti, až 42 percent ľudí.

+5 fotiek

Štatistiky o duševnom zdraví Slovákov

​Veľa ľudí, žiaľ svoje duševné zdravie nerieši. "Keď má človek nejakú chrípku alebo si zlomí nohu, tak je pochopiteľné, že ide k lekárovi a nemá problém o tom hovoriť. Žiaľ, u duševných porúch, tento problém ľudia majú a je to záležitosť spoločnosti ako takej," uviedol Marián Timoracký, autor štúdie o duševnom zdraví.

Najčastejšie zostávajú neliečené úzkostné poruchy, závislosť na alkohole a depresie. Následkom môže byť samovražda. "Takmer pätina obyvateľov na Slovensku buď trpí alebo žije v domácnosti s niekým, kto trpí duševnou poruchou," informoval Róbert Babeľa, prorektor pre vedu a výskum na SZU v Bratislave. Podľa oficiálnych štatistík za posledných 22 rokov na Slovensku spáchalo samovraždu niečo okolo 12-tisíc ľudí, čo je pre porovnanie taký istý počet ako je počet obyvateľov miest Revúca či Stupava.

​Samovraždu páchajú u nás muži v pomere k ženám 6 ku1, teda šesťkrát častejšie ako ženy. Celosvetový priemer je 2:1. "Takmer tretina ľudí, ktorí spáchajú samovraždu, tak má na tom podiel alkohol," priblížil Timoracký. O duševné zdravie sa nestaráme dostatočne. Zarážajúco pôsobí fakt, že až dve tretiny ľudí s diagnostikovanou depresiou sa neliečia. To isté platí aj o štyroch pätinách ľudí s úzkostnými poruchami.

Ďalším neliečeným problémom u 80 percent diagnostikovaných ľudí je alkoholizmus. "Ročne na Slovensku zomrie na alkoholizmus, na zlyhanie pečene tisíc ľudí," uviedol Timoracký.

​Väčšina pacientov nikdy nevyhľadá odbornú pomoc, pretože sa boja predsudkov v spoločnosti či v zamestnaní. "Samozrejme, že tu máme fatálny nedostatok odborníkov v oblasti duševného zdravia. Máme aj nedostatok psychológov," potvrdil Andrej Vršanský, riaditeľ Ligy za duševné zdravie. 

Na akútny nedostatok odborníkov doplácajú najmä mladí. Na celom Slovensku máme menej ako 50 psychiatrov, navyše sú rozmiestnení nerovnomerne - až 40 percent z nich pôsobí v hlavnom mieste. Mladí sa často uchyľujú k sebapoškodzovaniu. "Kedysi to bola raritná vec, keď prišiel rodič s dieťaťom, že sa pozeralo dobrovoľne. Dnes je to na bežiacom páse, každý deň," priblížil Timoracký.

​​Riešením po vzore zo zahraničia by pri duševnom zdraví mohla byť komunitná liečba, ktorú nebude viesť vyštudovaný psychiater, ale človek s osobnou skúsenosťou napríklad s alkoholizmom či depresiou. "Týmto spôsobom vieme doviesť do systému nové kapacity, nové ľudské zdroje, ktoré sú relatívne lacné, ktoré sú motivované," vysvetlil Vršanský.

"Pokiaľ štát investuje jedno euro do duševného zdravia, tak tá návratnosť je 5-6x v priebehu minimálne 10-15 rokov," doplnil Babeľa. Podľa Vršanského to treba zregulovať. "Mal by vzniknúť zákon na túto tému a mal by vzniknúť Fond pre podporu duševného zdravia," uzavrel.