Oslavujeme 75. výročie vzniku NATO. Čo tomu predchádzalo?

WASHINGTON / Vo štvrtok 4. apríla uplynulo 75 rokov od podpísania Severoatlantickej zmluvy, známej tiež ako Washingtonská zmluva, ktorou v roku 1949 vznikla jedna z najvýznamnejších medzinárodných organizácií kolektívnej obrany – Severoatlantická aliancia (NATO). Pri príležitosti 75.výročia založenia NATO sa dnes v Bruseli stretli diplomati a ministri nie len zakladajúcich členov Aliancie. Za Slovensko sa stretnutia zúčastnil šéf rezortu diplomacie Juraj Blanár a zopakoval, že naše členstvo v NATO bolo jedno z najdôležitejších rozhodnutí v histórii Slovenska. Dodal, že to bolo rozhodnutie dôležité pre bezpečnosť krajiny vzhľadom na vojnovú situáciu v blízkosti hraníc Slovenska a na hrozby terorizmu. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po skončení stretnutia uviedol, že Aliancia nemá v úmysle poslať na Ukrajinu bojové jednotky.

Aliancia vznikla ako odpor proti komunizmu

Aliancia vznikla ako reakcia na rozpínavosť Sovietskeho zväzu po druhej svetovej vojne, najmä v krajinách, ktoré oslobodila Červená armáda. Ako prvý vystúpil s výzvou na obranu demokracie britský premiér Winston Churchill, keď v prejave vyzval na odpor proti komunistickej ideológii. Hlavným bodom jeho prejavu bola výzva na vytvorenie pevného americko-britského vojenského spojenectva, ktoré malo úspešne vzdorovať sovietskej expanzii.

Už nasledujúci rok, pod dojmom hrozby pričlenenia Grécka a Turecka do sovietskej sféry vplyvu, vyhlásil americký prezident Harry Truman doktrínu, ktorá znamenala začiatok budovania systému obrany proti prenikaniu komunizmu do ďalších európskych štátov. O rok neskôr vznikol Bruselský pakt piatich európskych krajín - Spojeného kráľovstva, Francúzska, Belgicka, Holandska a Luxemburska, ktorý zaručoval jeho signatárom aj automatickú vzájomnú pomoc v prípade ozbrojenej agresie v Európe. O pol roka neskôr vznikla aj vojenská štruktúra Bruselského paktu.

Prečítajte si tiež

Slovensko si pripomína 20 rokov členstva v NATO

​Keďže sa medzinárodnopolitická situácia zhoršovala, snaha spojencov vytvoriť ešte silnejšiu politicko-vojenskú organizáciu silnela. A s ňou rovnako aj potreba zapojiť do spoločnej obrany zámorské krajiny USA a Kanadu. Legislatívne práce na vytvorení zmluvných základov potrebných na vznik Severoatlantickej aliancie sa zintenzívnili.

​Cieľom NATO je bezpečnosť a sloboda členov

Štvrtého apríla 1949 ministri zahraničných vecí dvanástich zakladajúcich štátov Aliancie podpísali tzv. Washingtonskú zmluvu, na základe ktorej vznikla nová vojenská organizácia - Severoatlantická aliancia. Za cieľ si stanovila politickými a vojenskými prostriedkami zaručiť slobodu a bezpečnosť svojich členov.

Prečítajte si tiež

Remišová: Vďaka členstvu môžeme žiť v mieri. Politici reagovali na 20. výročie vstupu SR do NATO

​Kľúčový je piaty článok Washingtonskej zmluvy, podľa ktorého každá zo zmluvných strán považuje ozbrojený útok proti jednej alebo niekoľkým z členských krajín za útok proti všetkým a zaväzuje sa v takom prípade individuálne alebo v súlade s ostatnými zmluvnými stranami podniknúť akciu, ktorú bude považovať za nevyhnutnú, vrátanie použitia ozbrojenej sily.

NATO tvorí v súčasnosti 32 štátov. Zakladajúcimi členmi boli Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Kanada, Luxembursko, Nórsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, USA a Taliansko. Slovensko sa do NATO pripojilo spolu so šiestimi ďalšími krajinami v roku 2004.