Ministerstvá a samosprávy hovoria o znovuzavedení záchytných izieb

SLOVENSKO / Problém opitých ľudí v uliciach kedysi riešili záchytky. Na Slovensku fungovali pred vyše tridsiatimi rokmi. O opätovnom zriadení takýchto záchytných izieb, sa však hovorí znova. Okrem Združenia miest a obcí Slovenska má o ne záujem aj polícia, a tiež ministerstvá vnútra a zdravotníctva. Problémom je dohoda medzi mestami a rezortami. No a celkom iný názor má psychiater.

+3 fotky

Samosprávy uvažujú nad znovuzriadením záchytných izieb

​Opití človek väčšinou končí v nemocnici

​Idete po ulici, na lavičke nájdete nehybne ležiaceho človeka a následne zavoláte na linku 112. Operátor na miesto vyšle záchranku a jej posádka zistí, že osoba je pod vplyvom alkoholu. Záchranka s pacientom smeruje na urgentný príjem kde lekári zvyčajne pacientovi urobia CT vyšetrenie. Opitý človek zostáva v nemocnici kým nevytriezve. Aj toto je zaužívaná prax na Slovensku. "V súčasnosti je to tak, že nachádzajú sa medzi ostatnými pacientami so všetkým čo k tomu patrí," priblížil Július Hodosy, lekár urgentného príjmu. 

S iniciatívou zriadiť spomínané záchytky prišla najmä mestská polícia. "Na ministerstve zdravotníctva majú už viac ako 15 rokov problém legislatívny, ekonomický, prevádzkový a všetko možné. Vykonávajú analýzy či zrušia zákon alebo sa ten zákon bude novelizovať," uviedol Ján Andrejko, prezident združenia náčelníkov obecných a mestských polícií.  

Záchytky by mohli zriadiť v celách policajného zaistenia

Vo februári sa uskutočnilo zasadnutie Rady vlády pre prevenciu kriminality. Jednou z tém bola aj problematika činnosti protialkoholických izieb. Ministerstvá vnútra a zdravotníctva hovoria o potrebe komplexného riešenia. Aj z toho dôvodu má ešte nasledovať rokovanie štátnych tajomníkov spomínaných rezortov. "V súčasnosti existuje funkčný mechanizmus, ktorý zabezpečuje poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti osobám, ktoré sú pod vplyvom alkoholu a páchajú protispoločenskú činnosť. Polícia môže tieto osoby umiestniť do na to určených priestorov," informoval Andrej Wallner z tlačového odboru ministerstva zdravotníctva SR.

Reč je zrejme o celách policajného zaistenia. "Samotná opitosť nie je na riešenie záchrannou službou, ale keďže každý dáva od toho ruky preč tak to padne tej záchrannej službe do lona a problém sa stáva bezprízorným," povedal Martin Belko, lekár a záchranár. 

Podľa ZMOS by mali byť financované z daní z alkoholických nápojov

Psychiater ale hovorí o zbytočnosti. Podľa jeho názoru ide o poriadkovú a právnu záležitosť. "Ja nevidím potrebu toto vôbec riešiť. Ja nevidím z medicínskeho hľadiska toto riešiť a dokonca ani z hľadiska ako občan, je to vec polície, aby výtržníkov primeranými spôsobmi zabránila v robení výtržnosti a nevozila ich do zdravotníckych zariadení," ozrejmil Ľubomír Okruhlica, riaditeľ centra pre liečbu drogových závislostí. 

Otázkou zostáva, kto by v takzvaných záchytkách pracoval. V minulosti to boli zdravotné sestry a sanitári. ZMOS poukazuje na to, že záchytky musí zriadiť štát a financované by mali byť z výberu daní z alkoholických nápojov. "Je kľúčové to, či štát bude mať na to zdroje a hlavne to pokryť," poznamenal Jozef Božík, predseda ZMOS. "Ako to riešiť. No keďže to nie je medicínsky problém tak si to má riešiť ten kto ten problém má. Teda ten kto je zodpovedný za poriadok a to je je v prvom rade mestská, obecná polícia a v druhom rade polícia štátna," dodal Okruhlica. Spomínané záchytné stanice fungujú u našich západných susedov. V susednom Česku ich je 18 a každoročne v nich skončí viac ako 15-tisíc ľudí.