Krutý osud Ivetky: Synček jej zomrel v náručí, žiť musela ďalej...

Prežili obrovskú bolesť, aby nakoniec našli cestu k sebe. Hovorím o protagonistoch nášho ďalšieho príbehu, o manželskom páre, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako tisíce iných párov. Sú však iní. V minulosti boli maželmi niekoho iného. Prišla však obrovská tragédia, smrť im drasticky ukradla tých najmilovanejších. Bol to koniec. Aspoň vtedy si to mysleli. Dnes ale už možno povedať, že to bol zároveň aj začiatok.

Idylka. Dvaja bratia, dve sestry. Daniel sa zaľúbil do staršej Ivky a Mirkovi sa zapáčila Katka. Brali sa v rovnaký deň. Začal sa život, o ktorom všetci verili, že bude šťastný a dlhý. Vravím - idylka. Ale až do jednej sekundy.

Ako keby to bolo včera. Spomienky sa vryli rodine do pamätí už navždy. Radosť z výletu oboch mladomanželov trvala zúfalo krátko. Zrazu bolo počuť obrovský náraz.

"Prešli sme do protismeru, bol to len kúsok, narazili sme do nákladného auta a následne sme sa odrazili do betónového stĺpu, kde sme zostali stáť," vynárajú sa pánovi Mandúchovi bolestné spomienky.

Boj o životy blízkych, boj o vlastný život začal hneď po náraze. Krik, ktorý derie uši aj po rokoch je prvé spojenie so svetom, na ktoré si Mandúchovci spomínajú.

Na operačnom stole zažívajúc hrozné muky k nemu doliehali hlasy, ktorým neveril. Nechcel uveriť. Hádam predsa nehovoria o jeho rodine. "Na izbe som počul veľký plač. Potom došla za mnou Ivka, že nie je ani jeden Danko, ani druhý... Čo môžete spraviť?," pokračuje ďalej v rozprávaní pán Mandúch.

Ivete zostali iba prázdne ruky, 7 mesačného zdravého chlapčeka už v nich nikdy nepoláska. No prišlo ďalších 5 dní hrôzy a nádeje, že sa aspoň Mirkova manželka, ktorá bola v kóme, sa vráti späť k svojej rodine. Pod srdcom nosila dieťatko, vraj dievčatko.

Iskrička aj poslednej nádeje zhasla. Jediné čo im zostalo bolo zúfalstvo prežierajúce telo, dostávajúce sa do každej bunky, zabraňujúce nadýchnuť sa. Možno by sa tento príbeh skončil pod mostom, možno by skončil na dne pohárika, nikto by sa nečudoval. Veď Mirkovi zomrela Katka a ich nenarodená dcérka, Ivetke zase manžel Daniel a synček Danko. Duša sa rozbila na tri kusy: no okrem detí a partnerov, ktorých si zvolili za životných, stratila Ivetka sestru a Mirko brata.

"Svokrovci mi bleskovo povedali "Mirko Ty si náš zaťko stále", takže som sa s barlami, so všetkým presťahoval k nim, vyhradili mi obývaciu izbu kde som ja spával a boli sme doma, každý deň sme chodili na cintorín aj s Ivkou," vyznáva sa ďalej pán Mandúch.

Drevené barle mu robili spoločnosť na dlhý čas, bez nich si sám pomôcť takmer vôbec nedokázal. Pomocnú ruku podali všetci aj švagrina Ivka. Mali rovnaký osud, no o tom čo obaja cítili, na čo každý v kúte jednej izby mysleli, spomienky, ktoré vháňajú slzy do očí stále, o tom hovoriť nedokázali. Až časom.

tv joj