Sme vo futbale banánovou republikou?

Po súboji s Andorrou sa novinárom nepáčil výkon slovenských futbalistov, ale ani pracovné podmienky, ktoré pre nich SFZ pripravil.

Zdá sa, že funkcionári Slovenského futbalového zväzu nemajú novinárov radi, inak by sa k nim nesprávali, akoby boli od macochy.  Alebo, žeby sa na žurnalistov hnevali za to, že svojimi článkami, či reportážami málo tlačia na vládu, aby konečne pomohla postaviť nový Národný futbalový štadión?!? Možné je však aj to, že po rozšafnom rozdelení prémii za úspech na svetovom šampionáte v Afrike zavládla na SFZ  totálna chudoba a pri prázdnej kase sa šetrí aj tam,  kde sa nemá ...

Všade v civilizovanom futbalovom svete sa novinári s hráčmi rozprávajú v kultúrne zariadených priestoroch. U nás na Slovensku, presnejšie v Bratislave, však nie. Tu organizátori medzištátnych zápasov nie sú schopní pre nich postaviť ani len stan!

Mix-zónu určenú na pozápasové rozhovory poskladajú  z piatich plotových dielcov a štyroch  reklamných tabúľ na Pasienkoch priamo pod holým nebom! A tak žurnalisti pri búrke, či prietrži mračien, aká postihla Bratislavu v sobotu večer, majú jednoducho smolu! V počasí, v akom ani psa nehodno vyhnať na ulicu, trpia so spovedanými hráčmi nielen oni, ale aj drahá televízna technika.

Ešte šťastie, že sme hrali iba so skromnou a tolerantnou Andorrou, pretože írski, či ruskí novinári by nám to za  organizačný lapsus, hodný dedinskej súťaže,  poriadne natreli. A UEFA za zlé pracovné  podmienky  možno spočítala...