Denník Jána Mečiara. Cez Slovensko na bicykli (3)...

Jojkárska cyklistická výprava úspešne absolvovala prológ drsnej jazdy s názvom Cez Slovensko na bicykli za 5 dní. Úspešne preto, lebo prvú časť sme absolvovali vlakom. Presnejšie povedané - v jedálenskom vozni. Fyzicky sa to dalo ako-tak zvládnuť, aj keď podaktorí sme na popradskej stanici vystupovali neistým krokom.

Deň druhý: Kto má na svedomí to počasie!?

Prvú etapu spanilej jazdy Cez Slovensko na bicykli za 5 dní máme úspešne za sebou. Takto napísané to znie veľmi pohodovo, ale bolo to úplné peklo! To, čo nám na dnes nachystala Matka Príroda, od nej vôbec nebolo pekné. Zdecimovaný pelotón síce dorazil do cieľa na Štrbskom Plese, ale dorazil tam autobusom! Ak by sme v ňom nesedeli, určite by ste o nás videli tragickú reportáž v dnešných Krimi Novinách.

Ráno to ešte vyzeralo celkom optimisticky. Len sa trochu zatiahlo, inak sa nedialo nič. Tak sme s kŕčovitými úsmevmi na tvárach vyrazili z Červeného Kláštora smerom na Vysoké Tatry. Bolo to síce do kopca a proti vetru, ale na to musí byť drsný cyklista pripravený. Po pár kilometroch sa k tomu kopcu a vetru pridal dážď. Aj to sa ešte dalo aspoň človek vie, od čoho je mokrý.

S pribúdajúcimi kilometrami pribúdalo aj stúpanie kopca, čo sme si naplno vychutnali pri prekonávaní Magury. To sme už išli len krokom, s jazykom na veste. Tesne pred vrcholom to už vyzeralo ako Fantozziho horská prémia (pre veci neznalých - pozrite si film Maléry pána účtovníka). Statočne sme to však vyšliapali. Naše jojkárske krásky, Monika a Erika, sa nenechali zahanbiť a takmer spoločne dosiahli vrchol Magury. To bol len začiatok.

Za Magurou pritvrdil aj vietor. Dolu kopcom nás musel zobrať autobus, pretože pri teplote mínus 200 stupňov a nárazoch vetra 800 kilometrov za hodinu (to je len taký môj triezvy odhad) by sme rozhorúčení a spotení cestou zomreli na zápal pľúc. Preto sme si vychutnali až další, miernejší kopec, vedúci do malebnej dedinky Lendak. Vedúci pelotónu tvrdil, že je to len kúsoček. Bol...ale pekelný. Nárazy vetra dosahovali silu víchrice, z neba sa liala voda, ktorú sme mali úplne všade. Pokúsil som sa aplikovať svoje (chabé) jachtárske znalosti a snažil som sa na bicykli križovať proti vetru. Môžem zodpovedne vyhlásiť, že na plachetnici to funguje, ale na bicykli nie.

Do Lendaku, kde nás čakala kopa detí v pršiplášťoch a predstavitelia miestnej samosprávy, sme dorazili totálne mokrí, vyfúkaní a skrehnutí. Našťastie sa nás ujali dobrí ľudia a na miestom obecnom úrade sme strávili príjemné chvíle v teple, s kávou, čajom a aj čímsi tuhším, čo ocenila predovšetkým Monika. Potom sme zamierili na Tatranskú Lomnicu. Vedúci jazdy nás už ale na bicykle nepustil. Počasie bolo také hnusné, že zajtra by minimálne polovica z nás absolvovala trasu do Bešeňovej v sanitkách, druhá polovica by zahynula cestou. V Lomnici sme od mesta Vysoké Tatry dostali poukaz na 250 eur za predané tikety Tipsportu. Mohol si ich kúpiť každý a vyhrať zaujímavé ceny. Tie peniaze idú samozrejme na dobrú vec - pre občianske združenie Parasport 24.

Cieľom jazdy Cez Slovensko na bicykli za 5 dní je podporiť hendikepovaných športovcov, ktorí to v našich končinách rozhodne nemajú ľahké. Počas celej jazdy z Červeného Kláštora až na Myjavu môžu ľudia prispieť na dobrú vec, ktorú zastrešuje aj naša nadácia. Viac info je na weboch nadacia.joj.sk alebo parasport24.com.

TV JOJ