Denník Jána Mečiara. Cez Slovensko na bicykli (7)...

Pelotón jazdy Cez Slovensko na bicykli za 5 dní je v cieli ďalšej etapy. Opäť to bolo krutejšie ako kruté. Nie pre mimoriadnu fyzickú náročnosť alebo kopce, ktorých nám do cesty niekto nastaval neúrekom. Znova úradovalo počasie. Obavy z rána sa naplnili a padajúca voda nás prenasledovala na každom kilometri.

Deň štvrtý: Asi sme mali radšej ísť na vodných skútroch

Začalo sa to už pri štarte s Bešeňovej. Kým sme sa dali dokopy, sem-tam vykuklo spoza mrakov slniečko, bolo celkom fajn. Akonáhle sme vyrazili, začalo mrholiť. To sa ešte dalo. Snažil som sa kolegyne z JOJ-ky, Eriku a Moniku, nahovoriť na príjemnú prechádzku letným dáždikom. Dokonca aj Tomáš Bezdeda bol ochotný zaspievať zopár "daždivých" songov. Lenže potom sa dáždik zmenil na lejak.

Odolávali sme statočne. Zdolali sme prvý vážnejší kopec vedúci do kúpeľov Lúčky...a tam sme pochopili, že ďalej to asi nepôjde. Keď v vám topánkach čľapká voda a mokrí ste aj tam, kde ste suchí aj pri sprchovaní, bicyklovanie stráca svoje čaro. Keďže sme ešte mladí a nechceme zomrieť na zápal pľúc, museli sme opäť prestúpiť do autobusu.

Jediná svetlá chvíľa nastala tesne pred Dolným Kubínom. Na chvíľu prestalo pršať, tak sme naskákali na bicykle a fičali ďalej. Lenže, ani to nebola výhra. Do Kubína to bol totiž čistý zjazd. Pri teplote asi 10 stupňov a našej totálnej mokrosti to bolo niečo ako splavovanie nórskych kaňoňov v decembri. Chlad útočil všade. Mal som pocit, že v Kubíne ma budú z bicykla zosekávať.

Nakoniec to ale nebolo také hrozné. Na námestí nás čakalo zopár vytrvalých miestnych detí. Neodradil ich ani vytrvalý dážď (pršať začalo asi 15 sekúnd potom, ako sme dorazili). Vďaka nim sme zistili, že na Orave je móda nosiť podpisy známych ľudí na predlaktí. Výdatne sme ich počmárali, vyhrešili sme ich za vysvedčenia a vyrazili sme do Terchovej. Zase autobusom.

Celou cestou stierače nestíhali odhŕňať vodu, tak sme len smutne pozerali z okien a utvrdzovali sme sa v tom, že to otrasné počasie ide spolu s nami. Možno mu tiež ide o dobrú vec:-) Aj napriek tomu, že nám nedarí podávať očakávané výkony, myšlienka našej jazdy je nezmenená - upozorniť na to, že sú medzi aj ľudia, ktorým z takého alebo onakého dôvodu nefunguje telo ako nám zdravým. A nejde len o upozorňovanie, ale aj o reálnu pomoc hendikepovaným športovcom.

+18 fotiek

Denník Jána Mečiara. Cez Slovensko na bicykli

Štvrtkový večer už trávime v hoteli Bránica za Terchovou. Posledných niekoľko kilometrov sme mohli opäť vytiahnuť bicykle. Okrem toho, že sa mi zamotala šnúrka do pedálu, takže som sa takmer vysypal na frekventovanej ceste, sa už nič mimoriadne neudialo. Naše dve lekárky nám poskytli prvú pomoc v podobe skenaroterapie, ako-tak sme sa dali dokopy a teraz nám nezostáva nič iné len vzývať Boha dažďa...alebo dúfať, že naňho niekto spácha atentát!

Cieľom jazdy Cez Slovensko na bicykli za 5 dní je podporiť hendikepovaných športovcov, ktorí to v našich končinách rozhodne nemajú ľahké. Počas celej jazdy z Červeného Kláštora až na Myjavu môžu ľudia prispieť na dobrú vec, ktorú zastrešuje aj naša nadácia. Viac info je na weboch nadacia.joj.sk alebo parasport24.com.

tv joj