Vláda navrhuje minimálnu mzdu na úrovni 60 % priemernej. Odborári sú za - zamestnávatelia proti
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Aktuálna minimálna mzda je 750 eur. Táto suma bola výsledkom dohody medzi zamestnávateľmi a odborármi. Tento rok sa však už zrejme takáto dohoda nezopakuje. Dôvodom je vládny návrh, aby od roku 2026 bola minimálna mzda na úrovni 60-ich percent priemernej mzdy. 20. mája o tom rokovali partneri aj na tripartite. Zamestnávatelia však na rozdiel od odborárov tento návrh nepodporili.
Aktuálne platný automat stanovuje priemernú mzdu zhruba na úrovni 57 % priemernej mzdy. Vláda sa ale po nástupe zaviazala zapracovať európsku smernicu, ktorá umožňuje stanoviť minimálku na 60 % a tento zákon je už aj v legislatívnom procese. Podľa očakávaní zamestnávatelia ale nadšením netlieskajú.
"Navrhujeme, aby minimálna mzda bola na úrovni 60 %, zároveň sú na minimálnu mzdu naviazané aj príplatky za noc a počas víkendov," uviedol minister práce Erik Tomáš. "Priemysel s minimálnou mzdou problém nemá. Problém máme s príplatkami, u nás je to 50 %. Napríklad v Nemecku a Rakúsku vôbec nemajú a v Čechách je stanovená na 10 %," reagoval Andrej Lasz z Asociácie priemyslených zväzov a dopravy. "Pre nás je akceptovateľná debata s výsledkom, ktorý povedie ešte k zvýšeniu príplatkov za prácu v noci alebo k nástrojom, ktoré budú vytvárať tlak a znižovanie objemu hodín, ktorý vykonávajú zamestnanci v neštandardných časoch," vyjadrila sa prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Je priestor na diskusiu
Príplatky ale nie sú jedinou témou, pre ktorý majú zamestnávatelia s týmto zákonom problém. "Všetko musí vychádzať z výkonu slovenskej ekonomiky a výkon slovenskej ekonomiky v porovnaní v EÚ je druhý najhorší. Po nás je už len Bulharsko, a preto sa nemôžeme čudovať, že mzdové nastavenie je také, aké je," povedal viceprezident AZZZ Rastislav Machunka. "By bolo dôležité sa zamyslieť aj nad výškou daňovo odvodového zaťaženia minimálnej mzdy, lebo aj za ostatné roky narástlo to zaťaženie minimálnej mzdy z 29 na 37,5 %," vysvetlil Mário Lelovský z Republikovej únie zamestnávateľov. "Môžeme o tom diskutovať. Na druhej strane je tu na nás tlak na konsolidáciu verejných financií aj zo strany zamestnávateľov. Takže diskutovať o tom môžeme pri nízkopríjmových zamestnancoch," reagoval Tomáš. Keďže sa zákon do parlamentu dostane až na jeseň vytvára sa priestor pre ministra na diskusiu nielen so zamestnávateľmi, ale i sl koaličným partnerom,ktorý má pri minimálnej mzde problém s minimálnym dôchodkom. "Aby ľudia, ktorí majú 40 odpracovaných rokov nemuseli fungovať na sociálnych dávkach, aby mali základný status. 40 rokov si platili tak musia mať aspoň ako tak dôstojný život a budú to mať len vtedy, ak sa bude minimálne valorizovať. To je jasné," vyjadril sa poslanec Roman Michelko.