Koniec núteným živnostiam? Erik Tomáš chce urobiť poriadky

BRATISLAVA / Na Slovensku máme vysokú mieru nútených živností. Priznáva to minister práce Erik Tomáš. Ide o systém, ktorý je u nás rozšírený vo viacerých odvetviach, najmä však pri sezónnych prácach. Zamestnávatelia tvrdia, že pre nich už živnosť nie je zaujímavá. Samotní ľudia však tvrdia opak.

"Dokonca v rebríčku krajín OECD sme, samozrejme, v tomto zasa v úvodzovkách najlepší. Čo nie je dobrý stav. Chceme urobiť poriadok s nútenými živnostníkmi," konštatoval minister práce, rodiny a sociálnych vecí Erik Tomáš. "V súčasnosti sú informácie, že sa pohybuje to číslo okolo 130 tisíc," uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková. "Môžu sa vyskytnúť takéto stavy niekde v regiónoch, kde je stále miera nezamestnanosti vysoká. Ako je Sabinov, Medzilaborce a Rožňava, Revúca," doplnil viceprezident AZZZ Rastislav Machunka. 

"Chce to asi väčšiu analýzu. Všetci asistenti poslancov NR SR sú živnostníci. Je to nútené alebo je to povolené?," pýta sa predseda Slovenskej živnostenskej komory Oldřich Holiš. 

Tento stav ale priznávajú aj ľudia. Na krajnom východe Slovenska sa viacerí zhodujú v tom, že podnikatelia ponúkajú ľuďom prácu na živnosť a to hneď z viacerých dôvodov. "Väčšinou sa s tým stretávame, že aby neplatili odvody. Tí živnostníci vlastne prichádzajú o tie výhody," reagovali ľudia z Humenného. Dokonca sa objavujú aj prípady, kedy nemajú na výber. Ak nesúhlasia s prácou na živnosť, môžu si hľadať iné zamestnanie. Viceprezident asociácie zamestnávateľov ale tvrdí, že dnes je už situácia iná. Podľa neho je už živnosť pre podnikateľa nevýhodnejšia ako pre zamestnanca. On sám ako zamestnávateľ má viac ľudí na interný trvalý pracovný pomer. "Sa situácia, s tým že máme veľmi nízku mieru nezamestnanosti a pociťujeme obrovský nedostatok zamestnancov, zmenila. Zamestnanci chcú sami pracovať na živnosť. A nie je to teda naša priorita," priznal Machunka. Motiváciou pre živnosť sú podľa neho aj znížené sociálne odvody a vyššia flexibilita pre zmenu práce. "Tá právna ochrana, vzhľadom na to, že tých zamestnancov potrebujeme a nechceme, aby nám odchádzali zo dňa na deň, je pre nás dôležitejšia ako práca na živnosť," vysvetlil Machunka. "Skôr by som možno aj niekde aj povolil tieto živnosti. Už len v gastrosektore, kde nemajú pracovné sily. Ak niekto niekoho núti, tak to nie je správne podnikanie a tam by to mal ten živnostník nahlásiť," reagoval Holiš. Takéto sťažnosti ale živnostnostenská komora neeviduje.

Minister práce chce najskôr sociálny dialóg. " Ale teda trváme na tom, že výsledkom by mala byť novela zákonníka práce, kde budú jasne stanovené hranice a podmienky, čo je ešte živnosť a čo je už riadny pracovný pomer," odkázal minister. Okrem toho chcú posilniť aj právomoci národného inšpektorátu práce, ktorý to bude kontrolovať. "Skôr je na mieste vykonávať kontrolu toho, čo dnes v zákonníku práce je a riešiť to prostredníctvom inšpektorátu práce," vyjadril sa Machunka. "Stále hovoríme, znížiť daňovo odvodové zaťaženie práce. Keď ten rozdiel nebude taký veľký, tak nebude taký silný tlak na schwaz systém," reagoval poslanec Marián Viskupič.