Prezidentka Zuzana Čaputová sa lúči: Želá Slovensku viac ľudskosti a pokoja

BRATISLAVA / Prezidentka SR Zuzana Čaputová praje Slovensku pokojnejšie časy, múdre vedenie a viac ľudskosti. Taktiež viac sebavedomých, hrdých ľudí, ktorým nechýba pokora. Zároveň jej bolo cťou slúžiť Slovensku päť rokov. Uviedla to vo svojom poslednom verejnom príhovore vo funkcii hlavy štátu pri rozlúčkovom podujatí v Prezidentskej záhrade v Bratislave.

+15 fotiek

Rozlúčka prezidentky

​Príhovor prezidentky

Vážené občianky, vážení občania, milí hostia, zajtra sa končí môj päťročný prezidentský mandát.
Pri tejto príležitosti by som sa vám chcela poslednýkrát prihovoriť ako prezidentka Slovenskej republiky.
Stretávali sme sa pri rôznych príležitostiach, v rôznych častiach a kútoch našej vlasti.
Tú prítomnosť reprezentujú rôzne prostredia a segmenty našej spoločnosti. Vaša prítomnosť.
Ľudia, ktorí ste prišli z rôznych oblastí, a som za to vďačná.
Reprezentujete samosprávu, občiansku spoločnosť, charitu, vzdelávanie, kultúru či umenie menšiny.
Sú medzi vami držitelia najvyšších štátnych vyznamenaní, úspešní vedci, športovci, umelci či učitelia.
Reprezentujete rôznorodé Slovensko.
Také, aké som mohla a videla veľakrát a mohla ho spoznať počas uplynulých piatich rokov.
Múdre, solidárne, aktívne, kompetentné, zrelé a ľudské.
Keď som pred piatimi rokmi nastupovala do výkonu tejto funkcie, nik z nás nemohol vedieť, akým problémom budeme čeliť.
Že z piatich rokov môjho mandátu bude dva roky do našich životov zasahovať celosvetová pandémia, že zažijeme vojenskú agresiu v našom susedstve.
Že nás postihne energetická kríza a bezprecedentné zdražovanie.
Nečakala som, že počas môjho päťročného pôsobenia sa vystrieda päť vlád a že si politická situácia vyžiada aj tak výnimočný krok, akým bolo vymenovanie úradníckej vlády.
Napriek tomu všetkému, po piatich rokoch v úrade odchádzam s neopakovateľnými skúsenosťami, s poznaním, že potenciál Slovenska je väčší, ako ho vnímame dnes pod vplyvom množstva ťaživých správ a nepriaznivej spoločenskej atmosféry.
A tiež s utvrdením, že to najcennejšie ste pre Slovensko práve vy, ľudia, všetci, ktorí sa usilujete urobiť našu krajinu lepším miestom pre život.
Táto naša spoločná snaha má šancu byť úspešná. Verím tomu, pretože verím Slovensku a som presvedčená o tom, že aj Slovensko môže veriť samo sebe.

Pred piatimi rokmi. Vo svojom inauguračnom príhovore som povedala, že ponúkam svoje ruky, svoje srdce a svoju hlavu pre službu vám všetkým.
Nastupovala som s ambíciou byť hlasom tých, ktorých nie je počuť.
V súlade s týmto predsavzatím som sa okrem bežného výkonu právomocí, snažila venovať téme domáceho násilia a jeho obetiam, ktorými sú predovšetkým najčastejšie ženy a deti.
Usilovala som sa o to, aby sa zlepšili sociálne pomery seniorov a posilnila sa dlhodobá starostlivosť o nich. Aby sa ľuďom, ktorí čelia chudobe, poskytla adresná pomoc.
Moja snaha smerovala aj k príslušníkom menšín, aby pre svoju odlišnosť nečelili inému zaobchádzaniu či diskriminácii, ale aby sme ich vnímali, ako obohatenie našej spoločnosti.
Pretože rôznorodosť, pokiaľ jej máme snahu porozumieť, nás obohacuje.
Snažila som sa pomôcť mladým ľuďom, ktorí sa aj vďaka neistote spojenej s pandémiou ocitli v náročnej psychickej situácii, a od tabuizované tému duševného zdravia. Vďaka spolupráci s vládami, ktoré tu pôsobili, sa podarilo presadiť mnohé iniciatívy.
Za všetky spomeniem zriadenie intervenčných centier pre obete domáceho násilia, v každom krajskom meste alebo zvýšenie príspevku pre ľudí, ktorých príjmy nedosiahli na nevyhnutné životné náklady.
Dalo by sa pokračovať výpočtom stoviek výjazdov do našich regiónov, zoznamom vymenovaných štátnych funkcionárov, spomenúť desiatky udelených milostí, množstvo zahraničných ciest, podnikateľských delegácií, získaných investícií či vytvorených pracovných miest v rôznych kútoch Slovenska.

Prečítajte si tiež

Päť rokov v úrade prezidentky: Dôležité momenty vlády Zuzany Čaputovej

Za dôležitú som považovala aj ochranu ústavnosti. Posudzovala a podpísala som stovky zákonov.
Ak to bolo potrebné, uplatnila som právo veta, prípadne požiadala Ústavný súd o posúdenie ich ústavnosti.
Vo väčšine podaní ústavný súd svojím rozhodnutím potvrdil relevantnosť našich argumentov.
Považujem to za významný príspevok k budovaniu štandardov právneho štátu.
Významnou kapitolou mojej agendy, bola aj ochrana životného prostredia a klímy, pričom sme sa spolu s mojím tímom snažili byť aj pozitívnym príkladom.
Prezidentská kancelária, za posledných päť rokov urobila množstvo opatrení, ktoré znamenajú jednak príspevok k ochrane klímy, ale aj úsporu energií či verejných zdrojov.
Projektom Prezidentská zelená pečať sme sa snažili motivovať ďalšie inštitúcie, aby sa vydali a pridali k nášmu spoločnému úsiliu.
Vzdelávali sme mladých ľudí a vytvorili skupinu budúcich klimatických lídrov na našej klimatickej akadémii.
Všetky tieto projekty sa stali inšpiráciou pre viaceré prezidentské kancelárie v zahraničí.
Obzvlášť ma teší, že popri tomto všetkom Najvyšší kontrolný úrad nezistil v činnosti prezidentskej kancelárie žiadne porušenie právnych predpisov, a že vnútorný kontrolný systém našej kancelárie môže podľa tohto úradu slúžiť ako vzor dobrej praxe aj pre ostatné inštitúcie.
Viem, že moje pôsobenie nebolo bezchybné, ale vždy v plnom nasadení a verné demokratickým hodnotám.
Považovala som za svoje poslanie snahu o dialóg spojený so vzájomným rešpektom. Počúvať názory občanov, politických partnerov, odborníkov a konať tak, aby som zmierňovala napätie či obrusovala hrany.
Hoci sa táto moja etapa zajtra končí. Štýl politiky, ktorý vyjadruje tieto hodnoty, zostáva jeden z najdôveryhodnejších v krajine.
A to je skúsenosť, na ktorej sa dá ďalej stavať.

Vážení občianky, vážení občania.
Počas minulých piatich rokov som bola svedkom našej schopnosti vzoprieť svoje sily, držať pohromade, zjednotiť sa a počúvať hlas rozumu i hlas srdca.
Bola som svedkom mnohých úspechov a povzbudivých signálov.
Aby bol tento obraz úplný. Musím však spomenúť, že rovnako som bola aj svedkom nevyužitých príležitostí či premárnených šancí.
Ukázalo sa, že Slovensko dokáže byť súdržné, solidárne, citlivé a zodpovedné, ale že zároveň v mnohých ľuďoch drieme hnev a strach.
A práve toto krehké puto, ktoré spoločnosť stmeľuje dohromady, puto dôvery akoby sa ešte viac oslabilo pod tlakom reality zložitého obdobia.
Nenávistné prejavy sa zo sociálnych sietí preniesli do fyzického priestoru, do reálneho života a do výkonu politiky.
Dôsledkom vyhrotenej spoločenskej atmosféry bol aj teroristický útok voči trom mladým ľuďom na Zámockej ulici a len pred pár týždňami tiež atentát na predsedu vlády.

V takýchto chvíľach sa každý jeden z nás musí pýtať sám seba, čo a prečo sa to vlastne stalo.
Nie však preto, aby znovu naštartoval špirálu útokov na druhých, ale preto, aby každý z nás pochopil svoju úlohu v tejto situácii.
Všetky ľudské bytosti túžia po pokoji a bezpečí, a jediné miesto, kde sa pokoj a bezpečie začínajú, sú naše mysle a naše srdcia.
Od nich musíme začať, sami od seba. Svojimi slovami a činmi, rozširovaním priestoru dobra.
Monológ nahradiť rozhovorom, predsudky vymeniť za snahu počúvať, vnímať a porozumieť.
Čaká nás veľká úloha posilniť dôveru a pochopenie medzi sebou navzájom. Nikdy nesmieme vzdať základnú humanistickú úlohu vidieť v tom druhom predovšetkým brata a sestru.
Sme tak zraniteľní a ten okamih večnosti, ktorý tu máme stráviť spolu, urobme pre seba navzájom lepším. Naším prirodzeným a k životu potrebným tmelom, musí zostať solidarita, znášanlivosť, spravodlivosť a zodpovednosť. Za seba, svoju komunitu, za Slovensko.

Moje milované Slovensko. Prešli sme spolu náročných päť rokov.
Mohla som zblízka vidieť tvoju bolesť, ale aj radosť a potenciál v úžasných ľuďoch, ktorí tu žijú.
Mohla som vidieť tvoje krásy a ukázať ich iným štátnikom.
Si rozdelené, zranené, ale vždy v ťažkých chvíľach schopné spojiť sa v ľudskosti.
Slovensko, krajina môjho detstva, môj domov.
Prajem ti pokojnejšie časy, múdre vedenie a viac ľudskosti.
Prajem ti stále viac sebavedomých, hrdých ľudí, ktorým nechýba pokora.
Moje milované Slovensko.
Bolo mi cťou slúžiť ti.

​