Rokovanie Národnej rady: Opozícia kritizuje LEX atentát

BRATISLAVA / Poslanci vládnej koalície aj s hlasmi Kresťanských demokratov definitívne schválili zmeny vo verejnom obstarávaní. Podľa ministra Richarda Rašiho je ich cieľom výrazne zrýchliť verejné obstarávanie. Podľa opozície sa však týmito zmenami zväčšuje priestor pre korupciu a zníži sa transparentnosť vládnych nákupov. Výrazne sa totiž zvyšujú limity pre neverejné obstarávanie a dokonca až do 800 tisíc sa zvyšuje limit pri stavebných prácach, kde nebude musieť byť verejná súťaž. Zákon má platiť od augusta. Koaliční poslanci zároveň odklepli aj skrátenie diskusie o RTVS na 12 hodín.

Na pozadí tohto sa v parlamente rozohrala ďalšia téma. Návrh bezpečnostných opatrení lex atentát. Vraj môže byť predsedom Národnej rady, ale aj premiérom, doživotne prihrať ochranku aj mesačnú rentu. Tento benefit pritom doteraz u nás patril len prezidentom. Legislatívu predložil na rokovanie 19. júna podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák. Vládny kabinet mal rokovať aj o spustení realizácie rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa v Rusovciach. Proces verejného obstarávania na zhotoviteľa, ktorý sa začal v decembri 2019, brzdilo viacero konaní o námietkach. Ďalší návrh je z dielne ministra práce, ktorým sa majú zvýšiť peňažné príspevky na opatrovanie.

Skrátené konanie

Koalícia sa pri lex atentát ponáhľa, nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Zároveň môže po prijatí zákona dochádzať k zásahu do základných ľudských práv, ako je právo sa zhromažďovať. Počas diskusie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR to uviedla poslankyňa Mária Kolíková (SaS). Poslanec Jaroslav Spišiak (PS) si myslí, že viaceré ustanovenia v návrhu sú formulované vágne.

Právo zhromažďovať sa

Kolíková pripomenula, že koalícia odmietla prizvať opozíciu do diskusie o navrhovaných opatreniach, ako aj do hodnotenia toho, čo sa stalo a čo predchádzalo atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer-SD). "Aby sme sa dozvedeli, či sa to dalo odvrátiť," povedala. Veci podľa nej treba nazývať priamym menom, a to sa pri návrhu zákona lex atentát nedeje. Viaceré opatrenia v ňom sú podľa nej zbytočné. Zdôraznila, že právo zhromažďovať sa je právo, na ktorom stojí demokracia, zásahy doň sa musia riadne zvážiť. Ak by návrh nebol v skrátenom konaní, dostal by viac priestoru na vyjadrenie odbornej verejnosti. Dodala, že aj koalícia by mala čas si návrh lepšie premyslieť. Opatrenia treba podľa nej robiť slušne a dôstojne a tento návrh k tomu vôbec nevedie.

Prečítajte si tiež

V parlamente neprešlo viacero opozičných návrhov a pripúšťajú sa zmeny v návrhu zákona lex atentát

​Spišiak sa obáva, že zákon bude viesť k zamedzeniu zhromažďovania občanov. Výrazy sú podľa neho nejednoznačné a umožňujú rôzny výklad. V návrhu sa hovorí o rozšírení ustanovenia o možnosti zákazu z dôvodu zásadného obmedzenia dopravy alebo zásobovania aj o dôvod zásahu do práva na súkromie a pokojného užívania obydlia. Spišiak pripomenul, že vždy môže dôjsť k obmedzeniu dopravy alebo zásobovania. V takom prípade by sa mohlo zhromaždenie konať len na lúke za mestom. So zákazom zhromažďovania pred obydlím by vedel súhlasiť, ak sa demonštruje proti danej osobe. Môže však podľa neho nastať prípad, že demonštrácia nie je proti osobe, ale proti obydliu. "Ak osoba získala obydlie netransparentným spôsobom, alebo obydlie je morálne, eticky nevhodné, spochybnené občanmi, mali by mať právo demonštrovať pred objektom," vyhlásil s tým, že vtedy je účelom demonštrácie poukázať na daný objekt.