Skoro jasno
Bratislava
Klement
23.11.2024
Na Slovensku začala žatva o dva týždne skôr. Má to však háčik
Zdielať na

Na Slovensku začala žatva o dva týždne skôr. Má to však háčik

PODUNAJSKÁ NÍŽINA / Žatva už začala žatva nielen na Podunajskej nížine, ale aj pri Košiciach, či Trebišove. Slovensko je predovšetkým exportérom obilnín a preto v súčasnosti nevieme, koľko obilia zostane u nás doma.

"Zatiaľ sme skosili 100 ha, kde sa pohybujeme okolo sedem ton, čo je na tieto podmienky pekná úroda," hovorí Patrik Ferus. agronóm zo spoločnosti Poľnohospodár z Nových Zámkov.

Na juhu Slovenska začala žatva približne o dva týždne skôr ako vlani. V novozámockom okrese majú na výpomoc už aj české kombajny.

"Som v praxi 35 rokov a hovorili sme, že vtedy je dobrá žatva keď začína okolo 10. júla, ale počasie nám velí, že treba ísť do polí," tvrdí predseda spoločnosti AGROCOOP IMEĽ Alexander Pastorek.

Rekordná žatva

"V rámci novodobej histórie je to jedna z najrekordnejších žatiev, čo sa týka skorosti," myslí si Jakub Mankovecký zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Na Slovensku v dobrom roku vypestujeme zhruba štyri milióny ton obilnín. Tentoraz jesenné daždivé obdobie narušilo osevné postupy. Poľnohospodári nemohli siať ozimné pšenice a jačmeň kvôli zaplaveným a podmočeným poliam. Pribudlo viac plodín siatych na jar, ako napríklad kukurica. Tento ročník je zatiaľ uspokojivý, úrody vyzerajú byť priemerné.

Všetko môže zmeniť dážď

"O kvalite ešte ťažko rozprávať, lebo môže prísť jeden-dva dažde a tá pšenica môže mať oveľa horšie parametre," dodáva Mankovecký.

"V IMELI sa až tak netešíme, celkoveo nás takto postihlo asi na 600 ha, čo sme nezažili za ostatných 35 rokov. Pôjde o výpadok nejakých 30 percent produkcie, tak to rátame na pol milióna eur," vysvetlil Pastorek.

Obilie z Ukrajiny

Aj v tomto roku hrozí nadmerný dovozov ukrajinského obilia na európske trhy. "Jeho importy do našej krajiny sú naďalej zakázané, preto je dôležitá spolupráca pestovateľov a mlynárov," hovorí Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

"Tie naše mlyny čo tu máme budú naplnené do plna, čo sa týka kapacity slovenskej pšenice, ale značná časť bude určite vyvezená aj preto, lebo Slovensko je významný exportér práve týchto ozimín," ozrejmil Mankovecký. Záleží teda na spracovateľoch, od koho pšenicu na náš chlieb kúpia.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy