Rozhovor s Romanovým otcom: Môj syn bol inteligentný, rád prijímal výzvy a učil sa nové veci
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
PARCHOVANY / Ako prví sme vás 1. júla informovali o posune v prípade tragédie na základnej škole v Parchovanoch. Vo vyšetrovaní samovraždy šikanovaného žiaka nastal posun a polícia vzniesla obvinenie. S otcom nebohého Romana sa rozprával reportér Rasťo Striško, ktorý sa tomuto smutnému príbehu venuje od samého začiatku.
Ako vnímate rozhodnutie, ktoré ste dnes dostali?
"Najradšej by sme to nevnímali nijako a boli radi, keby tu Romanko bol s nami a mohol si užívať začiatok prázdnin. Ale vzhľadom na situáciu, šikanu a všetko, čo sa stalo na škole... Je to päťdesiat na päťdesiat. Na jednej strane je to úľava, že prípad niekam napreduje, ale na druhej strane je to smutné, lebo kompetentní, ktorí o šikane a celom probléme vedeli, nechali situáciu zájsť až do najväčšej krajnosti. Kde jeden mladý život skončil, vyhasol a ďalšie životy tínedžerov budú poznačené. Nemám v úmysle nikoho súdiť, lebo to mi ani neprislúcha. Ale na to, že som prišiel o jediného syna, si myslím, že ako otec a rodič mám právo na spravodlivú satisfakciu. A tí, čo s tým majú čo dočinenia, by mali zniesť mieru zodpovednosti. Ako hovorím, je smutné, že na to doplatia ďalšie detské životy, ktoré s tým boli spojené. Pretože niekto si zanedbal svoju povinnosť a neochránil deti v škole a školskom prostredí, kde sa to všetko dialo."
Aký je váš pocit z celého vyšetrovania k dnešnému dňu?
"Pocity sú v prvom rade zmiešané. Aj napriek videám a tomu, čo Romanko napísal pre deviatu triedu a uviedol, čo sa tam dialo. Aj keď doslovne nenapísal slovo šikana, jasne popísal situáciu. Čo dievčatá stvárali a aké sú harpye. Česť výnimkám, pretože sa to netýkalo všetkých dievčat. Ale odkázal konkrétnym žiakom - jeho spolužiakom, ktorí s tým mali čo dočinenia, aby sa zamysleli sami nad sebou. Nad svojím konaním, lebo to môže dopadnúť aj tak, ako v jeho prípade, že si siahol na život."
Ste zatiaľ spokojní s prácou a vyšetrovaním polície a ich spoluprácou s vami? Niekoľkokrát ste boli na výsluchoch, určite z toho máte nejaký pocit?
"Nebudem rozprávať za svoju manželku, aj keď viem, čo si o tom myslí. Ale ja osobne môžem povedať, že som od začiatku nemal nejaký dobrý pocit z vyšetrovania. Po pohrebe som sa dozvedal, aké sú tu prepojenia - rodinkárstvo, konexie a iné závažné veci. Dokonca sú nejaké väzby aj na políciu. Právnik povedal, že ak by po tomto všetkom, bolo vyšetrovanie tendenčné alebo neadekvátne, podnikne právne kroky, aby sa to nejako zmenilo. Aj na margo dôkazov, ktoré boli, chápem, že to treba riadne vyšetriť. Vyšetrovanie trvá nejakú dobu. Ale aby to trvalo takto dlho, napriek dôkazom, ktoré polícia mala k dispozícii? Osobne si myslím, že to naťahovali naschvál, aby deti zatiaľ skončili základnú školu. To je môj osobný pocit a postreh z toho všetkého. Ako je to právne alebo ako to vidí vyšetrovateľ, to je už na ňom. Nie som kompetentný, aby som to posudzoval. Ale hovorím, ak by na škole v Parchovanoch riešili naše sťažnosti a pán riaditeľ nepoužil vetu, že tie dievčatá sú slušné a zo slušných rodín a chodia čítať do kostola Písmo sväté, dnes by tu Romanko bol. Začali by sa mu posledné prázdniny pred strednou školou a ostatné deti, ktoré s tým majú čo do činenia, by nemuseli niesť ťarchu na svojich pleciach za to, ako sa správali. Za to, že si ich spolužiak na margo ich intervencií, posmeškov a urážok siahol na život."
Presne to, čo hovoríte je aj na znaleckých dôkazoch a znaleckých skúmaniach, ktoré predpokladám, polícia musí zadovážiť do tohto konania. Nie je to samozrejme rýchly proces. Možno aj to predlžuje ukončenie vyšetrovania, na ktoré tak čakáte. Dnes máte ale oznámenie o tom, že bolo začaté trestné stíhanie konkrétnej osoby, mladistvej z triedy vášho chlapca. Ako vnímate skutočnosť, že to zatiaľ prišlo sem? Je to už konkrétny krok polície.
"Ja som ani nič iné neočakával. Že by to nedospelo do tohto bodu. Pretože to video jednoznačne hovorí samo za seba. Ona je tá mladistvá, ktorá kričala - skoč! On im prvý kričal, že ich má rád a oni na miesto toho, aby mu odpovedali - aj my ťa máme radi, poď dole, nerob sprostosti. Tak sa mu ešte vysmievali, urážali a ona kričala - skoč! Nemusím byť právnik ani policajt, ale ako laik hovorím, že som očakával, že príde toto obvinenie. Ale stále je to len v rámci vyšetrovania. Uvidíme, ako sa k tomu postaví súd, pretože jedna vec je byť obvinený a druhá vec je byť odsúdený. Ale ešte raz opakujem, keby škola dostatočne vedela definovať šikanu, vedela by sa dostatočne postaviť aj k nulovej tolerancii. Dnes by sme toto riešiť nemuseli. Dnes mohli byť deti šťastné, že sú prázdniny a budú začínať novú etapu života s tým, že si nájdu nových priateľov. Ale bohužiaľ, v tomto prípade to už tak nebude. Teda aspoň v prípade Romanka."
Aká je podpora zo strany štátnych úradov? Zo strany psychológov? Pracujú s vami ako s rodinou počas konania? Sprevádza vás niekto okrem toho, že máte právneho zástupcu, ktorý na vás dohliada ako na poškodených?
"Nebyť môjho doktora, tak nespávam dobre. Snažil som sa aj so žena objednať k psychologičke alebo k psychiatričky, pretože je to náročné. Ja od tej doby neviem spávať a spávam dve hodiny denne."
Čo očakávate od tohto vznesenia obvinenia konkrétnej mladistvej osoby? Zatiaľ je to iba obvinenie, čo znamená, že ďalšie kroky polície musia ešte napredovať. No stále to nebude tak rýchlo uzatvorené, aspoň podľa informácií, ktoré som získal.
"Mne vyšetrovateľ povedal, že to bude trvať ešte minimálne pol roka a že aj to je len odhad. Hovorím, ja nie som vyšetrovateľ, právnik, sudca a ani prokurátor. Vynášať súdy nebudem. Mne ako otcovi, ktorý prišiel o svojho jediného syna, zostáva len veriť a dúfať v spravodlivosť. A musím prejaviť aj ľútosť nad tým, že sa to dostalo do tohto bodu. Pretože bude zase zničený len ďalší detský mladistvý život. To dieťa žiť bude, ale pôjde s cejchom do nového začiatku života. A to nie je ľahké. A jeden mladý ľudský život, ktorý dokázal byť pre túto spoločnosť prospešný, niečo jej odovzdať, lebo Romanko bol naozaj výnimočný človek. A nehovorím to preto, že bol môj syn. Ale preto, že bol inteligentný, rád prijímal výzvy a učil sa nové veci. A mohol dať spoločnosti veľa. Bohužiaľ, to už sa teraz nedozvieme, keďže už nie je medzi nami."