Atraktívna zelená energia: Jadro, plyn alebo obnoviteľné zdroje?

BRATISLAVA / Jadro, plyn alebo obnoviteľné zdroje? Dopyt po energiách bude neustále rásť a s tým aj potreba ich ozeleňovania. No kým v prípade uhlia sme si domácu úlohu splnili, pri zavádzaní zdrojov zo slnka a vetra zaostávame za zvyškom Európy. Potiahnuť by nás preto mal atóm a zelenšiu podobu postupne dostane aj plyn.

Pribúdajú nové projekty

​Napriek tomu, že prvé husle u nás naďalej hrá zemný plyn z Ruska a z Nórska, prípadne v podobe LNG, postupne pribúda projektov, ktoré dajú plynu zelenú podobu – či už to bude vodík alebo momentálne dosiahnuteľnejší a lacnejší biometán. "Európa by mala do roku 2030 produkovať zhruba 35 miliárd metrov kubických biometánu, čo zodpovedá zhruba 10 percentám spotreby zemného plynu. Čo sa týka Slovenska, ten potenciál je veľmi podobný - pohybuje sa niekde na úrovni 10 percent," povedal výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský.

Ambiciózne ciele

Pri vodíku má Brusel taktiež ambiciózne ciele a do roku 2030 chce vyrábať ročne 10 miliónov ton. "Vodík je nevyhnutná súčasť mnohých priemyselných procesov. Otázka je, či ho máme naďalej vyrábať zo zemného plynu alebo by sme ho mali vyrábať z obnoviteľných zdrojov," infomoval analytik INESS Radovan Ďurana. Problém je, že pri druhom spôsobe je jeho cena stále veľmi vysoká a tým pádom nedostupná nielen pre Európanov, ale napríklad aj v Afrike.

Využitie hnoja zo živočíšnej výroby

"Naše manželky a matky zomierajú v kuchyniach, pretože pripravujú jedlá na dreve a tuhých palivách. Nevieme im však povedať, aby začali používať vodík alebo obnoviteľné zdroje. Musíme ísť cestou dostupnou pre našu spoločnosť a ekonomiku, a to je pre nás najdôležitejší aspekt," povedal energetický koordinátor International Gas Union pre Afriku Chalíd Abubakr. Spôsobov, ako sa môžeme dostať k zeleným plynom za rozumnú cenu, je viacero a jedným z nich je napríklad využitie hnoja zo živočíšnej výroby. "Ďalej možnosti technológie transformácie bioplynu na čističkách odpadových vôd, prípadne v rôznych technologických fabrikách, ktoré produkujú zemný plyn alebo bioplyn a mohli ho transformovať na biometán," povedala Patrícia Gašparcová z Asociácie Biometánu Slovenska.

Náhrada fosílneho zemného plynu

Tento plyn je plnohodnotná náhrada fosílneho zemného plynu, ktorá má nulové alebo až záporné emisie. "Pre takú plynofikovanú krajinu, ako je Slovensko, dáva význam rozmýšľať o rozvoji obnoviteľných plynov tak, aby sme využili tú infraštruktúru, ktorá tu bola vytvorená v minulosti," poznamenal špecialista rozvoja podnikania Slovenského plynárenského priemyslu Martin Kečkéš. Ďalšou výhodou je, že si ich môžeme vyrobiť sami na Slovensku, a tým zase o niečo znížiť závislosť na dovoze energií zo zahraničia.