Od januára musíme triediť aj textil. Niektoré obce si to však nemôžu dovoliť
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Čo s oblečením, ktoré už nenosíme? Niektorí nechávajú svoje staré šaty odložené v skrini roky, iní ich triedia, no väčšinou končí textil na skládkach. Oblečenie sa neraz spája so znečisťovaním planéty. Brusel to chce zmeniť. Od roku 2025 musia krajiny Európskej únie triediť aj textil.
Od januára musíme triediť aj textil
Menšie obce si kontajnery nemôžu dovoliť
Po triedení kuchynského odpadu nás od januára po rokoch čaká ďalšia povinnosť a tým je zber textilu. "Nevedela som, že to bude platiť, každopádne aj teraz to triedim," povedala obyvateľka Bratislavy. "Ja, keď si kúpim oblečenie, tak ho nosím, až kým je nerecyklovateľné," dodal ďalší z nich. Niektoré mestá sa téme už venujú, takýto kontajner s nepotrebným oblečením nájdete na viacerých miestach Bratislavy. "Ja to určite nezahodím, darujem to skôr niekomu alebo ich odnesiem na charitu," uviedla Bratislavčanka. "Samotná infraštruktúra niekde funguje, nie je to vo všetkých obciach. Niekde bude treba infraštruktúru vybudovať, ale tie náklady stúpnu," informoval Juraj Schwarz zo Slovenskej asociácie textilných výrobcov.
Viaceré mestá na krajnom východe Slovenska už kontajnery na textil majú, no starostovia menších obcí hovoria, že z rozpočtu si ich nebudú môcť dovoliť. "Lebo aj tá cena je od tisíc tristo až dvetisíc eur a obec ani nemá na to vyčlenené peniaze na to, aby si mohla takýto kontajner zakúpiť," povedal starosta obce Hostovice Peter Čopak.
Ľudia sa naučili triediť textilný odpad
V minulosti už v obci kontajner na zber textilu mali. Bol zapožičaný od neziskovej organizácie, ktorá zabezpečovala aj jeho vývoz. Nebolo to však pre nich ekonomicky výhodné. Ľudia sa však naučili textilný odpad triediť. "Ľudia nosili, separovali a prinášali množstvo textilu. Toho textilu je po domácnostiach množstvo, dnes sa nič nenosí dlho, móda ide dopredu, potom sú tu chalupári, tak tých starých šiat po skriniach je veľa," uviedol Čopak. V Hostoviciach žije zhruba tristo obyvateľov, malým obciam by podľa starostov mohol finančne pomôcť štát.
"Sú obce, ktoré majú päťdesiat až sto obyvateľov, tak pre nich to bude neuskutočniteľné," dodal Čopak. Samosprávy návrh vítajú. Upozorňujú však na to, že síce má zber fungovať o päť mesiacov, stále nevedia ako bude fungovať a kto ho bude financovať. "Legislatíva pripravená nie je a mestá preto nevedia, čo presne si od nich bude nová povinnosť žiadať," povedala hovorkyňa Únie miest Slovenska Daniela Piršelová."Pokiaľ ide o zber, mali by to zabezpečovať organizácie v zodpovednosti výrobcov podobne ako je to napríklad pri skle a plastoch," skonštatoval predseda ZMOS Jozef Božík.
Samosprávy čakajú na usmernenie
Samosprávy žiadajú ministerstvo životného prostredia, aby čím skôr vydalo usmernenie ako majú postupovať. "Zatiaľ pokyny nie sú, budeme čakať na metodiku z ministerstva , metodický list zatiaľ nebol vydaný," dodal Božík. Jasné nie je ani to, aký druh textilu sa bude zbierať. "Doteraz to platí pre tie, ktoré sú opätovne použiteľné, teraz by to malo platiť plošne pre všetok textil," povedal Schwarz. Ministerstvo životného prostredia zatiaľ neodpovedalo či sa štát stihne pripraviť na novú povinnosť. Poslanci by mali o zmenách rozhodnúť do konca roka.