Nový potápačský rekord: Slovenský potápač prekonal prvý sifón v legendárnej jaskyni
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO/ FRANCÚZSKO / Prvým Slovákom, ktorý preplával po takzvaný prvý sifón v kultovej jaskyni potápačov, vo Francúzsku, je Michal Palkovič. Z našich reportáží ho poznáte aj ako súčasného šéfa "Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou". Nový rekord urobil spolu s Alešom Halamíčkom, ktorý sa stal štvrtým Čechom, ktorému sa to podarilo.
Náročná predstava
Predstavte si osem hodín pod vodou, pri teplote dvanásť stupňov, maximálnej hĺbke 77 metrov a s pocitom, že sa nemôžete kedykoľvek vynoriť, keďže ste v jaskyni, ale aj kvôli dekompresii. Pre nepotápača je to náročná predstava, pre týchto potápačov sen, na ktorý sa niekoľko rokov poctivo pripravovali trénovaním, skúšobnými ponormi, ale aj štúdiom jaskyne a trasy. "Štyridsať rokov sa táto jaskyňa približne potápa. A zatiaľ sa to podarilo približne sto ľuďom," hovorí potápač a inštruktor potápania Michal Palkovič. "Mišo je prvý Slovák a ja som už štvrtý Čech," doplnil potápač Aleš Halamíček.
Orientácia pod vodou
Pripravení museli byť na všetko. Prvý faktor je tma. "Nie je tam žiadna reálna orientácia, takže treba mať so sebou dostatočné množstvo svetiel," pokračoval Palkovič. Orientovať sa pod vodou pomáhajú aj vodiace laná. No napríklad už nastal moment, keď zistili, že chýbajú, a jeden z nich pod vodou hovorí, že nie je šnúra. Preto musia ťahať vlastnú. Tak dlho v tak studenej vode znamenalo veľkú zimu, aj napriek špeciálnym oblekom. "My máme podobleky a tie máme ešte vyhrievané. A ešte ani to vyhrievanie na moc nestačí," opísal potápač. Dôvodom únavy je aj vzduch, ktorý tu je. "V iných jaskyniach, kde je uzavretý priestor, je v podstate starý vzduch. Chytený pred veľmi veľa rokmi a tam sa neobnovuje. Je tam aj menšie množstvo kyslíka, ale je tam vysoká koncentrácia oxidu uhličitého," pokračuje Palkovič.
Ďalšie ciele
Potápači sa zvyknú tešiť až pri definitívnom vynorení sa, a nie v mieste, ktoré bolo ich cieľom. "Tá najťažšia fáza je v podstate tá finálna, tá konečná fáza na konci toho ponoru," doplnil Palkovič. Dôležitá bola dekompresia, postupné vynáranie a potom telefonát domov, že sú v poriadku. "To bolo super. Ako sme vyliezli z vody a zhodili sme tú výstroj, tak som hneď bežal za Michalom a objal som ho," opísal Halamíček. "Keď sme sa vynorili a došli k autu, zistili sme, že hodinu a pol meškáme. Čiže sme zavolali domov a priznám sa, že moja manželka to niesla dosť ťažko a preplakala nejakú časť toho hovoru," dodal Palkovič. Ich ďalší cieľ je preplávať ešte ďalej.
"Teraz plánujeme prekonať v tejto istej jaskyni ešte druhý, tretí a štvrtý sifón. Ďalšie sifóny prekonalo len päť ľudí na svete, ktorí dokonca v tej časti bivakovali," dodal potápač. Riziko vždy eliminujú. Aj teraz pred ponorom si na trase rozmiestnili núdzové fľaše, no nepotrebovali ich. "Nemôžete mať strach. Trošku v hlave som mal nejaké také myšlienky, že keby náhodou niečo, ale ako sa ponoríte, všetko je potom iné a pripadáte si ako na nejakej cudzej planéte," uzavrel potápač Halamíček.