Stavajú na cudzom pozemku bez povolenia: Chaotická realita v obci, kde štát roky nekoná

KOLAČKOV / Vlastníte pozemky, no využíva ich niekto iný, dokonca bez povolenia stavať. Aj taká je realita na východe Slovenska v obci Kolačkov. Na pozemkoch majiteľa totiž stoja chatrče, na ich výstavbu však on sám nikdy nedal povolenie. Napriek niekoľkým podnetom, ktoré majiteľ podal, štát vo veci roky nekoná. Obec zase nemá ďalšie pozemky, na ktoré by osadu presťahovala. TV JOJ prináša exkluzívne rozhovory s majiteľom pozemku, s majiteľkou obydlia na pozemku, ktorý jej nepatrí, so starostom obce, miestnym obyvateľom a právnikom. Nájdete ich nižšie v článku.

Polovica skromných príbytkov v osade v Kolačkove je postavená na pozemku majiteľa Tomáša Kollára. Keď zničil požiar naposledy jednu z chatrčí, majiteľ pozemku dal zákaz stavať novú. Trestné oznámenie už podal. Je totiž presvedčený o tom, že v niektorých prípadoch naozaj došlo k porušeniu zákona.

Prečítajte si tiež

Požiar pripravil o dom tri rodiny. Nový si stavajú bez povolenia

Pozemky kupoval pán Kollár pred vyše 20 rokmi, boli súčasťou celého komplexu, hory i lesov, ktoré chcel využívať na poľnohospodárske účely. Vtedy tam stálo asi osem chatrčí a nad tým, čo sa dialo potom, len krúti hlavou. O tom, že sa na pozemku stále veselo stavia, aj napriek zákazu v územnom pláne, hovoril s nami aj muž, ktorý býva len pár metrov nad osadou a už je unavený z toho, ako vidí porušovanie zákona. Majiteľ potom podal trestné oznámenie opäť.

Na obzore je aj iný problém

Úrady budú musieť riešiť zrejme ďalší problém. Pozemky s príbytkami sú na území s tretím stupňom ochrany prírody, kde je vraj zakázané stavať. Rozprávali sme sa aj so ženou, ktorá si drevený príbytok postavila na cudzom pozemku, tak ako aj mnoho iných. Tvrdí, že stavanie jej povolil starosta. Ten nám však v čase výroby reportáže telefón nedvíhal, prednedávnom ale povedal, že si počká na rozhodnutie súdu, ktorý trvá najmenej 13 rokov, a že situáciu by mal riešiť hlavne štát.

Majitelia pozemkov sa po 13 rokoch čakania konečne dočkajú prvého pojednávania, ktoré bude v októbri.

Rozhovor s majiteľom pozemku:

​Prečo ste tieto pozemky vlastne kupovali? Boli tu už vtedy vystavené tie chatrče?  

Kvôli pozemkom som to kupoval, že by sa to dalo poľnohospodársky využívať. Áno, bolo tu asi sedem či osem chatrčí, ale za tých posledných dvadsať rokov, ako som to kúpil, sa tu postavilo minimálne päťdesiat, keď nie viac, bez môjho súhlasu. Ja som prísne zakázal, aby stavali. Nenašiel som pochopenie ani u polícii, a vôbec nie u starostu. Vidíte sami, pred týždňom sa tu postavila chatrč, dnes už tam bývajú. Nemali žiadne stavebné povolenie, iba prišli za mnou a ja som im hovoril, že to zakazujem, lebo je to všeobecne záväzné nariadenie obce, že je zákaz výstavby. Nerešpektujú ani to a najviac ma mrzí, že pán starosta si urobil z Ústavy Slovenskej republiky trhací kalendár. Dovolí na súkromnom pozemku stavať čierne stavby, bez stavebného povolenia, bez listu vlastníctva. Kde sme to došli? Žijeme v nejakej banánovej republike? Už to prešlo cez čiaru.

Môžete povedať, na koho a za čo ste podali trestné oznámenie?

Viete, polícia tu chodila ako na klavír. Stále som volal, jednoducho ma odbili a urobili nejaký slabý zápis, tým to padlo. Teraz sme konkrétne poslali trestné oznámenie na páchateľa, ktorý stavia, a uvidíme, ako budú orgány činné v trestnom konaní reagovať na to, či máme my ako občania Slovenskej republiky nárok na majetok alebo nie, či len máme platiť dane, či sme tu len na to, aby sme platili dane.

V čom vidíte riešenie vy, pán Kollár? Čo by ste vy navrhovali?

Viete čo, tu sú niektoré deti šikovné, dalo by sa s nimi robiť. Tu pochybil štát, jednoznačne štát pochybil. Môj názor je, že novorodeniatka sa nemajú čo dostať do takéhoto prostredia. To je porušenie základných ľudských práv podľa mňa. Nie som právnik, ani sociálny pracovník. Štát by mal vystaviť nejaké internátne školy. Odmalička ich prispôsobovať k životu. Inak z nich nikdy nič nebude. To som si istý a nikto ma v tom nepresvedčí.

Keď sa tu niečo stane, budete vy zodpovedný?

No toto je čerešnička na torte. Dobre, že ste mi túto otázku položili. Počúvajte sem. Ja som upozornený v prípade zosuvu alebo nejakého veľkého nešťastia. Tak pán starosta sa vyjadril, že majiteľ pozemkov je zodpovedný. On nič, on si ruky umýva, akoby sa nič nestalo. Dokedy si budeme klamať jeden voči druhému? Tu má byť všeobecný záujem túto otázku riešiť.

To znamená, že keď je toto ako chránené vtáčie územie aj zosuvné územie, je možno naozaj otázkou času, keď sa niečo stane?

Na to upozorňujeme, ale možno už potom bude fakt neskoro, keď sa to stane. Čo potom? Ja sa pýtam, ako vlastník pozemkov, keď starosta sa vyjadril, že zodpovedám za to ja, ako vlastník. To sa mi nevidí košér.

Asi ste museli krútiť hlavou, keď teda vyhoreli do tla a potom si znova postavili nové obydlia? 

Tak toto už bol nonsens.Toto je nonsens, že starosta si dovolil takú drzosť. Podľa mňa je to spolupáchateľ trestného činu, keď povolí na cudzom pozemku stavať, ale nech to riešia orgány činné v trestnom konaní.

Prebieha tu spor dlhé roky. Je to neuveriteľných 13 alebo 14 rokov? 

Už presne neviem, kedy sme poslali. Áno, je to na súde. Súdy konajú, ako konajú v Slovenskej republike. Teraz mi prišlo, že prvé pojednávanie bude 16. 10. 2024. Uvidíme, či sa uskutoční vôbec.

Už ste mali nejaké avízo, že má byť pojednávanie a bolo odročené?

Zatiaľ mi neprišlo ako majiteľovi za tie roky nič. Prvé pojednávanie za tých 13 rokov bude 16. októbra.

Takže ste to vy verzus súd?

Verzus rómska otázka. Už vyše 20 rokov sa naťahujem. Ja som to kúpil pred 24 rokmi, takže to je už nejaká doba a žiadne riešenie. Starosta sa vyhovára.

Rozhovor s majiteľkou obydlia: 

Vy ste majiteľka domu, ktorý zhorel? 

Áno.

My sme sa vtedy bavili aj o tom, že napriek tomu ste si postavili dom, aj keď to pán Kolár nedovolil?

Nie, nie, majiteľ pozemku nedovolil, ale starosta mi povolil. Áno, bola som za ním a on mi povolil, aby som si stavala. Ale sľúbil mi, že aj bude mi pomáhať, ale vôbec mi nepomáhal. Vôbec nič.

Ako vám mal pomáhať?

No sľúbil mi, že mi kúpi plech, okná, dvere, ale vôbec mi nekúpil nič. Musela som si teraz požičiavať na okná, na dvere, na plech, čo som si kúpila sama.

Pani Mirgová, je tu aj majiteľ pozemku. Nemáte obavy a strach? Aj napriek tomu, že vám starosta povedal, že môžete. Nehryzie vás svedomie, že ste si postavili dom na cudzom pozemku, kde sa nesmie stavať?

Áno, mám strach. Áno, ja som sa rozprávala s majiteľom pozemku, lebo pozemok je majiteľov, nie je môj vlastný. Na čiernom som si postavila. Starosta to povolil. Bola som za ním nielen raz, ale už viackrát s manželom a vždy povedal áno, postavte si, nepočúvajte majiteľa pozemku. Áno.

Rozhovor so starostom: 

​Pán starosta, mali ste tu požiar a ostalo pár ľudí bez strechy nad hlavou. V osade sa začala nová nelegálna stavba. Niektorí hovoria o tom, že buď obec poskytla materiál, alebo že sa tam previezol. Ako na to reagujete?

V celej osade nie je povolená žiadna výstavba. My sme v roku 2021 schválili územný plán obce, kde je pekne zakreslené, kde sa stavať dá a kde sa stavať nedá. Osada je nielenže pod zosuvom, ale aj v inundačnom území, čo sa týka povodia, aj v chránenom území, čiže je tam akákoľvek výstavba zakázaná.

Pred dvomi rokmi bol urobený aj stavebný dohľad nad čiernymi stavbami, kde bolo konštatované, že sú to všetko čierne nelegálne stavby. Len presťahovanie tejto osady je zatiaľ v nedohľadne.

Obec na to neposkytla žiadny materiál. Oslovil ma jeden súkromný darca, ktorý nie je z obce Kolačkov. Ja som bol len sprostredkovateľ. Povedal, že im chce zabezpečiť niečo nefinančné a súkromná firma im doviezla zopár hranolov.

Keď ste videli, že sa v osade stavia, dá sa to nejakým spôsobom zastaviť, alebo je to neriešiteľná situácia?

Všetko je riešiteľné. Momentálne je všetko na Okresnom súde v Starej Ľubovni. Do rozhodnutia súdu je stav taký, aký je. Pokiaľ súd rozhodne, tak potom budeme všetci konať.

Vy im teraz nemôžete zakázať stavať? Súkromný majiteľ toho pozemku je nešťastný z toho, že aj po požiari mu tam znova niečo pribúda.

Z našej strany je tam prísny zákaz výstavby. Zodpovednosť musí niesť aj vlastník pozemku. Obec nie je vlastníkom pozemku. My sme urobili všetky kroky. Ja nie som ani sudca, ani prokurátor, ani policajt, čiže ja nemám tú právomoc prísť a niekomu niečo povedať. Momentálne je platný stavebný zákon, ktorý hovorí, že o vyprataní čiernej stavby môže rozhodnúť jedine súd, aj keď obec dá rozhodnutie, ale nemusia ho akceptovať, a až po rozhodnutí súdu je právoplatné.

Súkromný majiteľ tých pozemkov hovorí, že on preberá zodpovednosť, ak by sa niečo stalo, ak by sa posunula pôda a došlo tam k nejakému nešťastiu, preto apeluje na to, aby obec riešila situáciu. Vie obec vôbec riešiť takúto situáciu?

No my to riešime. Už to trvá dlhé roky. Náš územný plán to rieši presťahovaním osady mimo intravilán obce, no narazili sme na segregáciu. Nie je to už v našich rukách, je to v rukách štátu.

Rozhovor s miestnym obyvateľom: 

Aká je situácia? ​​

Zhoršuje sa to zo dňa na deň, lebo stále ich je viac a viac. A najväčší problém je v tom, že sem príde niekto cudzí a usadí sa tu a už je tu. Už ho nikto nevyženie z tade. Už ich je tu veľa. Druhý problém je, že skončia školu a ani jedno sa nejde ďalej učiť. Všetko ostáva tu.

Má toto nejaké riešenie? 

Má, no oni sa nemajú ani kde učiť doma, oni ani knihy zo školy nenosia, nič, ani ceruzku. No máme vnúčatá, tak viem, koľko sa s nimi treba učiť a oni nič. No však sú blbí. Ono to je o tom.

Povedzte aj o probléme s potokom.

Keď príde také počasie, tak tu je smrad od tých výkalov, veď tu je sto psov. Nikto nezdvihne výkaly. No a 530 ľudí tu je a používajú latrínu, ale tá latrína sa raz naplní a oni to všetko čistia do potoka. Ja to vidím. Však to je hrozný smrad.

Takže hrozia aj rôzne epidémie?

Však ja len čakám, kedy to vypukne, toto je nenormálne.

Aké to je teraz v lete?

Viete čo. Ja nemôžem otvoriť v noci okno. Raz večer som pozeral na teplomer a bolo 24 stupňov v spálni a nemôžete okno na vetračku otvoriť, lebo nebudete spať do jedenástej. Krik, deti, potom psy začnú štekať a to nikto nerieši.

Videli ste počas toho, ako tu bývate, že by si stavali aj napriek tomu, že nemôžu?

Vidím, však ja už som na dôchodku, ja som stále doma, ja už nechodím nikam. To pravidelne vidím, že si stavajú stále a môžete im rozprávať. Už ani nekričím. Dakedy som bol poslancom, tak som ešte občas zakričal, no teraz už nič. A druhá vec je, že som tu sám chlap, tu niet chlapa, už sa neboja. Taký pätnásťročný sa postaví už normálne. No tak človek má obavy, však viete, čo sa robí po republike?

Takže sa pánovi Kollárovi vôbec nečudujete?

Ja sa nečudujem, ale o to nejde. Oni sami chcú lepšie bývať. Ja som spísal petíciu, prešiel som celý Kolačkov, ľudia mi podpisovali, okolo päťsto podpisov som nazbieral. Aj ľuďom v dedine prekážajú, lebo idú celou dedinou či do školy, či zo školy alebo do obchodu, a robia bordel, krik. Aj oni chcú už lepšie bývať. Aj takú petíciu sme napísali. Som poslal na Úrad vlády SR, na úrad prezidenta a na Ministerstvo vnútra SR. Aj Ravaszovi sme to poslali.

A reagovali na to?

Odpísali, že je to neriešiteľné. Ale je to riešiteľné, len nikto sa s tým nechce zaoberať. Ravasz tu chodil ako na klavír, ako sa povie, a stále hovoril, že nie sú pozemky. Tak dokedy budete tie pozemky hľadať? A oni sa tu množia nenormálne.

Koľko tu je teraz ľudí?

Okolo 530 vraj. Ja som ich nepočítal, ale tak povedal starosta. 350 detí do pätnásť rokov a štrnásťročné už rodia. To keď začne, tak za chvíľu ich bude viac ako nás.

Rozhovor s právnikom: 

Majitelia sa už dlhodobo sťažujú, že sa nedokážu dostať k svojmu pozemku. Ako vnímate, že sa to ťahá už nejakých 15 rokov?

Ja to považujem za dosť strašné. Konanie začalo v roku 2012 v septembri a dodnes nebolo pojednávanie. Naši spoluobčania minority si tam postavili chatrče na cudzom pozemku bez stavebného povolenia, bez súhlasu vlastníka. Čiže tu prebieha konanie na Okresnom súde Stará Ľubovňa a medzičasom sa stala taká vec, že tam zhorelo niekoľko zrubov tých čiernych stavieb a postavili si nové, zase bez stavebného povolenia. Je tam tretí stupeň ochrany, kde je zakázané stavať.

Podľa informácií, ktoré boli už v minulosti medializované, starosta obce Kolačkov mal sám sprostredkovať od nejakého podnikateľa dodanie stavebného materiálu dreva na postavenie chatrčí. To považujem za absurdné, aby štatutár obce, ktorý je stavebným úradom, vie, že stavebné povolenie nebolo podané, a sprostredkuje stavebný materiál pre stavebníka čiernej stavby na mieste, kde je zakázané stavať pre tretí stupeň ochrany. To sa podľa mňa nemôže stať v právnom štáte, ale v obci Kolačkov to je možné.

Hovorí sa, že by mal zakročiť štát, ale kto by mal reálne zakročiť v tejto situácii, aby sa teda majitelia dostali k pozemkom?

My sme podali žalobu na súd o vypratanie. Podali sme aj niekoľko ústavných sťažností a boli sme úspešní. Konať má súd. Zároveň sme medzičasom podali trestné oznámenie na Krajskú prokuratúru v Prešove a na Krajské riaditeľstvo v Prešove a dali sme podanie aj na enviropolíciu, aby začali konať, pretože tí ľudia tam stavajú v treťom stupni ochrany bez stavebného povolenia a bez súhlasu vlastníka.

Si predstavte, že by niekto len tak v Tatrách staval zruby a aby ešte starosta alebo primátor mu sprostredkoval dodanie materiálu. To je asi nepochopiteľné, ale toto sa stalo. To znamená, že v druhom kroku by mala zakročiť aj polícia. Všetci tí, ktorí akoukoľvek formou pomáhajú, páchajú za mňa niekoľko trestných činov.

Vy ste podávali podnet aj na pána starostu?

Podnet na Krajskú prokuratúru do Prešova, kde sme podali podnet na podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov, konkrétne na toho pána starostu, a to marenie dôležitej úlohy verejným činiteľom z nedbanlivosti, keďže starosta musí vedieť, že mu nikto stavebné povolenie nedal. Vie, že tam naši neprispôsobiví spoluobčania stavajú bez stavebného povolenia a zároveň sme to dali aj na Krajské riaditeľstvo v Prešove, aby sa tým zaoberali, pretože ide o neoprávnenú stavbu na pozemku a ohrozovanie a poškodzovanie životného prostredia.