Pohoda 2024 očami horolezca Mariána Otčenáša

TRENČÍN / Horolezec Marián Otčenáš sa v piatok nachádzal v stane na Pohode počas jeho pádu. Rozhodol sa o tom napísať pár viet z trochu iného pohľadu.

Prvá Pohoda, na ktorej som sa zúčastnil, bola Pohoda 2010, rok po nešťastnom roku 2009, keď v dôsledku pádu stanu zomreli dvaja ľudia. Aj v roku 2010 prišla búrka a organizátor nás s prehnanou opatrnosťou hneď vyhnal zo stanov.

+23 fotiek

Festival Pohoda postihli búrky

Ako turista a lezec často navštevujem hory a nejednu búrku v horskom teréne som už zažil. Je hneď niekoľko paralel medzi tým, čo človek môže zažiť na horách a tým, čo môže zažiť na festivale. V prvom rade je to voľná, nechránená príroda. Keď navštívite festival na širokom otvorenom priestranstve, ste rovnako vystavený extrémnym vplyvom počasia ako na horách. Rovnako ako na horách máte obmedzené možnosti, ako sa bezpečne skryť. Máte predpoveď počasia, ktorej presnosť je limitovaná. A vzdialenosti, ktoré nie sú prekonateľné v krátkom čase.

Ako sa javil stan SLSP?

Keď sme v piatok o 20:12 vošli do môjho obľúbeného stanu SLSP, ako vždy som si pri jeho vstupe všimol masívne laná a kotvy, ktoré ho držia na mieste. Poznal som príbehy ľudí z Pohody 2009 a zároveň ma vždy fascinovali všetky technické vynálezy a riešenia. Rovnaký stan na Pohode som si pri čakaní na koncert pozrel veľakrát a vždy sa mi páčila jeho konštrukcia. Doteraz ju považujem za jednu z najlepších konštrukcií, pre jej jednoduchosť a dizajn, ktorý má najlepšie predpoklady na odolávanie silnému vetru.

Prečítajte si tiež

Ľudia pobehovali a padali, všade bola voda, opísal momenty účastník festivalu

Tento stan je ako plachta, ktorú okolo celého obvodu prišpendlíte o zem a v strede postavíte stožiare, ktoré vytvoria priestor pod stanom a zároveň plachtu napnú. Stan sa tak sformuje do aerodynamického tvaru, ktorý umožňuje vzduchu po povrchu lepšie obtekať a klásť menší odpor. Spodná časť stanu je otvorená po celom obvode, vzduch tak môže aj popod stan voľne prechádzať. Takáto konštrukcia znemožňuje, aby sa zo stanu stala veľká plachta, do ktorej plochy sa vietor oprie a celý stan zdvihne.

Rozloženie stanu si môžete pozrieť TU. 

Rovnaký stan na festivale Grape zvládol intenzívnejší vietor

Keď som v piatok opúšťal stan SLSP podstatne väčšou rýchlosťou, ako som do neho vchádzal, jeho plachta už bola roztrhnutá a veľká časť konštrukcie už nebola na svojom pôvodnom mieste. Čo sa stalo? Prečo konštrukcia nevydržala? Neviem. Vietor bol intenzívny, mal charakter krátkych nárazov, ale nebol taký silný, aby mal stan zničiť. Nameraný vietor mal rýchlosť 26 m/s, konštrukčne mal stan odolať rýchlosti 35 m/s. Rovnaký stan na festivale Grape zvládol rýchlosť 28,3 m/s. Odolnosť konštrukcie, ktorú tento stan má, je založená hlavne na pevnosti plachty v ktorej sú integrované laná.

Stan má tri najdôležitejšie časti: kotvy, stožiare a plachtu. Osem stožiarov, ktoré stoja v strede, drží na svojom mieste práve plachta. Stožiare medzi sebou nemajú žiadne nosníky, ktoré by ich prepájali. Stožiare okrem plachty prepája pár lán, ktoré ale slúžia hlavne pre proces skladania stanu. Stožiare nie sú zabetónované do zeme, tak ako by to bolo v prípade pevných stavieb.

Roztrhnutá plachta tak nutne znamená, že konštrukcia sa zrúti. Stožiare na svojom mieste už nemá čo ďalej držať. Do roztrhnutej plachty, ktorá sa už omotáva okolo stožiarov, ďalej tlačí vietor, opiera sa o druhú odkrytú stenu stanu a posiela celú konštrukciu k zemi.

Ľudia, ktorí nikdy nezažili podobnú udalosť, si neuvedomujú, ako rýchlo všetko prebieha

Tu sa dostávame k ďalšej paralele s lezením na horách. Váš život závisí na kvalite lezeckého materiálu, ktorý máte a hlavne na spôsobe, ako ho používate. Ak vybavenie používate nesprávne, alebo ste zanedbali jeho údržbu, môže Vás to stáť život. Znova tu máme kotvy a laná. Pri istiacich prvkoch je dôležité ich rovnomerné zaťaženie. Pri lanách je veľmi dôležité, či nie sú príliš staré, poškodené zlým skladovaním, zlým používaním a pod. V prípade nášho stanu plní funkciu lán práve plachta. Ako možné príčiny oslabenia podobnej konštrukcie sú nesprávne osadené, zaťažené alebo poškodené kotvy, nesprávne napnutá alebo poškodená plachta. Verím, že vyšetrovanie nám prinesie odpovede.

Po vybehnutí zo stanu som sa otočil a čakal, či z neho vybehnú aj poslední ľudia. Tu sa dostávame k možno ešte dôležitejšej časti, k ľudskej psychológii. Ľudia, ktorí nikdy nezažili podobnú udalosť, si neuvedomujú, ako rýchlo tieto deje prebiehajú. Od momentu, keď sme vchádzali do stanu, keď nefúkal vietor, nepadal dážď, po moment, keď som sa pozeral v silnom vetre a totálnom lejaku na čiastočne zrútený stan, prešlo menej ako 10 minút.

Prečítajte si tiež

ONLINE: Nešťastie na festivale sa nedalo predvídať, tvrdí primátor Trenčína

Ľudia v stane nemali čas zvážiť riziká a opustiť ho v predstihu

Len pre predstavu, od stanu k autu, najbezpečnejšiemu miestu, ktoré na festivale máte, je to v prípade dobrého počasia, viditeľnosti a voľnej cesty cca 15 minút. Niečo podobné som už zažil na jednom z tatranských vrcholov. V oboch prípadoch sme dôsledne sledovali predpoveď. Ak si myslíte, že ľudia v stane mali dostatok času zvážiť riziká a stan v predstihu opustiť, mýlite sa. Po prvých dvoch silnejších úderoch vetra som vstal a rozhodol sa stan opustiť, približne 3 sekundy na to sa už trhala plachta.

V takto extrémnom počasí neopúšťate stan, alebo akýkoľvek úkryt ľahko. V stane vám hrozí jeho zrútenie, vonku zase stret s letiacim objektom. Pri rýchlosti 80 km/h nechcete, aby vás čokoľvek trafilo. Časť ľudí aj po čiastočnom zrútení stanu stále váhala a stan hneď neopustila. Bola to chyba. Neskôr všetky stožiare okrem pódiových dopadli na zem. Presne v smere vetra.

Ľudia zvyknú mať výčitky

Veľa ľudí po podobnom zážitku uvažuje spôsobom „Čo keby som šiel na iný koncert?“, „Čo keby som zostal doma?“ alebo „Čo keby ma tam nezavolal ten a ten?“. Volá sa to kontrafaktuálne myslenie. Má pozitívne a negatívne aspekty. Negatívne sú výčitky. Nikdy nemáme všetky informácie. Nevieme sa dopredu s istotou rozhodnúť, kde máme a nemáme stáť. Kde nás zasiahne letiaci úlomok, spadne konštrukcia a pod. Preto je iracionálne vyčítať sebe, alebo iným, čo urobili alebo neurobili, čo vás priviedlo na konkrétne miesto. Ak by sme takéto informácie mali, nikomu by sa nikdy nestala žiadna nehoda.

V tomto svete je veľa parametrov pre nás skrytých. Pozitívna stránka tohto myslenia je tá, že predsa len niektoré informácie máte a viete sa na základe nich rozhodovať. A vaše rozhodovanie do budúcna zlepšiť. Viete napríklad, že podobné extrémy počasia sa stávajú, viete, že otvorené priestranstvo v kombinácii s extrémnym počasím môže byť nebezpečné. Viete, že ak sa nachádzate pod ťažkou konštrukciou, vždy existuje možnosť, že na vás spadne. Už viete aj to, že veci sa vedia pokaziť veľmi rýchlo a rozhodnúť by ste sa mali ešte pred búrkou. Štatisticky sa pôjdete napríklad 10x zbytočne skryť, 1x vám to zachráni život.

Definíciu kontrafaktuálneho myslenia si môžete pozrieť TU. 

Festival pohoda stále považujem za jeden z najbezpečnejších festivalov

Veľký festival nemôže existovať bez veľkého otvoreného priestranstva, techniky, ktorá zabezpečuje zvuk, stánkov s jedlom, bez prístreškov, ktoré vás schovajú pred slnkom a dažďom. Všetky tieto stavby sú dočasné a nemajú odolnosť betónových stavieb. Organizátor vie urobiť veľa pre vašu bezpečnosť, ale väčšina je na vás. Festival Pohoda stále považujem za jeden z najbezpečnejších festivalov. Vždy som si všímal, ako sú konštrukcie na festivale postavené, ako organizátor reaguje na bezpečnostné hrozby.

Stany pred festivalom kontrolujú dva nezávislé tímy. Ak Kayam stan mal nejakú technickú vadu, tak nebola zjavná na prvý pohľad. Nepochybujem, že pre organizátora je bezpečnosť na prvom mieste. Dlhodobo vnímam, že to robia ľudia, ktorí to nerobia pre biznis. Ak niekto generuje stratu, nerobí to pre peniaze. Verím, že aj táto udalosť urobí festival ešte viac bezpečný.

Prečítajte si tiež

FOTOGALÉRIA: Momenty počas búrky na festivale Pohoda

To, čo robí tento festival pre mňa najlepším, sú ľudia a ich správanie. Pre mňa bola jednou z najzaujímavejších interpretiek Peggy Gou, ktorá sa v rámci svojho vizuálu interpreta, DJ za mixpultom, snažila tváriť vážne. Nadšená reakcia publika, ktorá je vždy na Pohode, bola však taká silná, že ju to zjavne vyvádzalo z miery a musela sa nekontrolovane usmievať. Aj preto som si kúpil lístky na Pohodu 2025. Všetkým zraneným želám skoré uzdravenie.

Autor: Marián Otčenáš