Extrémne počasie devastuje slovenské poľnohospodárstvo

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Máme zatiaľ rekordný rok v agro sektore. žiaľ v negatívnom klimatologickom zmysle. škody sa šplhajú už teraz do astronomických výšok a vyhliadky v tomto smere nie sú dobré. Krúpy do piatich centimetrov začnú byť pomaly štandardom. Jedinou pomocou je poistenie. To bude však stále viacej potrebovať podporu verejného sektora, bez neho to nepôjde.

+3 fotky

Poľnohospodárska výroba je najviac závislá od vrtochov počasia. "Zažívame obdobie, aké sme určite nemali tu nieže pred 30 rokmi, možno ani pred 10," povedal predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Alexander Pastorek.

Extrémny rok začal extrémnymi zrážkami a vetrom. "Celý júl prešiel, nepadla ani kvapka, plodiny dozrievajú, ale žiaľ nie tak, ako by sme si to želali," priblížil Pastorek. Poľnohospodári na Slovensku si žiaľ majú naozaj z čoho vyberať. Pšenica zaplavenie, vinič - jarný mráz, sója - ľadovec, marhuľa - ľadovec, sója - ľadovec. "Škody v poľnohospodárstve na Slovensku až do osemdesiat miliónov eur za tento rok," uviedol riaditeľ Agra poisťovne Ing. Dalibor Bán.

Extrémne prejavy počasia už nebudú výnimkami, ale štandardom a v stále väčšej miere, bez poistenia to nejde. Poľnohospodári v rámci neho môžu od roku 2019 využívať takúto štátnu pomoc. "Dostávajú refinancovaním naspäť po vyplatenej čiastke poistného zhruba 40-50%," pokračoval Bán.

Riešením by bol fond, kam by ochotne poľnohospodári prispeli, ak prispeje aj štát a poisťovne

"Potom by slúžil na odškodnenie tých, ktorých postihnú škody, ktoré sú nepoistiteľné," priblížil Pastorek. Európa sa otepľuje zároveň rýchlejšie, ako ostatné kontinenty. "Za posledných 9 rokov, od roku 2015, všetky roky sú najteplejšie, čo sa globálnej teploty týka," informovala klimatologička Jaroslava Slávková. Naše reportáže z minulosti sú toho dôkazom. Paradoxne aj samotné poľnohospodárstvo prispieva ku klimatickým zmenám a nie malou mierou.

"Patrí medzi najväčších emitérov skleníkových plynov," priznala Slávková. Jesť, ale samozrejme musíme a agro výroba sa postupne snaží modernizovať, tak aby nebola tak škodná pre životné prostredie. Príroda je však zatiaľ stále rýchlejšia ako ľudia.