Najväčšie hádky pravicovej vlády. Aj toto ich zničilo...

Pri moci sú len niečo vyše rok, no už prešli niekoľkými krízami, hádkami aj kauzami. Vláda SDKÚ, KDH, SaS a Mostu-Híd príliš stabilná nie je. Jej lídri totiž majú často odlišné názory. Tu je šesť najväčších trecích plôch doterajšieho vládnutia kabinetu Ivety Radičovej.

1. Generálny prokurátor

Koalícia mala problém so zvolením nástupcu generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, keď sa dlho nevedela zhodnúť na spoločnom kandidátovi. Voľby s kandidátmi koalície i opozície sa opakovali niekoľkokrát. Blízko k opätovnému zvoleniu v novembri i decembri 2010 mal Trnka, ktorého odmietala premiérka Iveta Radičová.

V decembri 2010 prvý raz pohrozila demisiou, ak Trnka bude zvolený. Nedôvera vyvrcholila kontrolovaním a fotografovaním hlasovacích lístkov pri tajnej voľbe, čo napadol Smer na Ústavnom súde SR. Koalícia pristúpila aj k zmene zákona o rokovacom poriadku a umožnila poslancom o generálnom prokurátorovi hlasovať verejne.

NR SR nakoniec 17. júna tohto roka zvolila v tajnej voľbe za generálneho prokurátora kandidáta koaličných strán Jozefa Čentéša. Verejnú voľbu napadla na ústavnom súde skupina poslancov Smeru aj zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý.

Ústavný súd 5. októbra rozhodol, že poslanci Národnej rady SR môžu voliť kandidáta na post generálneho prokurátora tajne i verejne.

2. Hayekovci

Štátni tajomníci dvoch ministerstiev odišli vo februári 2011 z funkcie po zverejnení informácií o zákazke, ktorú minulá vláda pridelila firme, v ktorej pôsobili. Z funkcie štátneho tajomníka ministerstva dopravy odišiel Ivan Švejna (Most-Híd) a po verejnom tlaku aj štátny tajomník ministerstva hospodárstva Martin Chren (SaS), aj keď svoj odchod s kauzou hayekovci nespájal. Švejna bol v minulosti predsedom Správnej rady Nadácie F. A. Hayeka a Chren bol jej riaditeľom.

Kontroly nepotvrdili, že by pochybila táto spoločnosť. Úrad pre verejné obstarávanie skonštatoval pochybenie štátu, lebo nastavil tender diskriminačne. Najvyšší kontrolný úrad zistil pri zákazke pochybenia.

Protimonopolný úrad skúmal, či firmy zapojené do súťaže neboli personálne prepojené, nedohadovali si cenové ponuky a úmyselne nemanipulovali súťaž. Nenašiel dosť dôkazov, ktoré by potvrdili porušenie zákona.

3. Odvodová reforma

Protesty vyvolala pripravovaná reforma daní a odvodov, ktorej legislatívnu podobu schválila v auguste vláda. Podľa vládou schváleného návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti sa má základom pre výpočet daní a odvodov od začiatku budúceho roka stať superhrubá mzda.

Má ísť o hrubú mzdu zamestnanca zvýšenú o odvody zamestnávateľa s výnimkou súčasného poistného na úrazové poistenie. Reforma má súčasne zaviesť jeden zdravotný a jeden sociálny odvod ako aj jednotný vymeriavací základ na platenie odvodov a daní. Zdravotný odvod má byť pre všetkých 9 % s výnimkou zdravotne ťažko postihnutých a poberateľov invalidných dôchodkov, ktorých odvod má byť polovičný.

Sadzba sociálneho odvodu pre zamestnancov má byť 19 %, pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) 13 % a pre ľudí pracujúcich na dohody 10 %. Sadzba 13 % pre SZČO pritom nemá zahŕňať povinné nemocenské poistenie. Paušálne výdavky pre SZČO vo výške 40 % by sa mali obmedziť horným limitom na úrovni životného minima v sume 200 eur mesačne.

Proti takejto podobe odvodovej reformy ostro vystúpili členovia OKS (poslanecký klub Most-Híd) a aj poslanec KDH Anton Marcinčin.

4. Osrblie

Vo firme bývalého poradcu premiérky Ivety Radičovej Martina N. v júli tohto roka chytili policajti bývalého veľvyslanca Igora L. pri preberaní úplatku v súvislosti so štátnou dotáciou na dostavbu biatlonového areálu v Osrblí. Martin N. bol v čase policajného záťahu v USA. Po návrate obvinila polícia aj jeho a skončil vo väzbe. V prípade sú ešte obvinení Peter K. a Pavol P. V tejto kauze ide o údajné vymáhanie provízie vo výške desiatich percent zo štátnej dotácie pre dostavbu národného športového biatlonového areálu v Osrblí, kde mali byť na budúci rok majstrovstvá Európy.

Celková dotácia predstavovala 1,6 milióna eur - tvoril ju milión eur z ministerstva školstva, 300-tisíc z rezortu financií a 300-tisíc eur z rezervy premiérky. Pri policajnej akcii 29. júla zadržali podozrivé osoby pri preberaní 30-tisíc eur. Dotácia je zastavená. Opozičný Smer-SD podozrieval premiérku Ivetu Radičovú aj ministra vnútra Daniela Lipšica z trestného činu marenia vyšetrovania kauzy Osrblie. Martin Glváč zo Smeru-SD Lipšicovi vyčítal, že vedel o chystanom zatýkaní a že o tom Radičovú informoval. Informovanie Radičovej Lipšic v minulosti priznal.

Pre médiá povedal, že pred zatýkaním ju informoval o tom, že kauza sa môže dotknúť aj jej poradcu, na čo mu premiérka povedala „obviňujte, obviňujte, zatýkajte“.

5. Daňový úrad

Problémy v koalícii vyvolal v apríli 2011 prenájom budovy pre daňové orgány v Košiciach. Daňové riaditeľstvo (DR) SR rozhodlo o uzatvorení zmluvy o prenájme budovy pre daňové orgány v meste Košice so spoločnosťou Nitra Invest, s.r.o., ktorú vlastní predseda okresnej organizácie SDKÚ-DS Ondrej Ščurka.

Opozícia to označila za stranícky klientelizmus a šéf Smeru-SD Robert Fico za to žiadal Radičovej hlavu. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) vyzvala vtedajšieho generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva SR Miroslava Mikulčíka, aby prijal politickú zodpovednosť. To odmietol minister financií Ivan Mikloš, ktorý ho do funkcie nominoval.

Mikulčík sa nakoniec svojej funkcie vzdal po tom, ako premiérka Iveta Radičová v druhej polovici apríla svojmu straníckemu šéfovi Mikulášovi Dzurindovi povedala, že zvažuje svoje zotrvanie na poste predsedníčky vlády.

6. Rozšírený euroval

Najväčší spor v koalícii vyvolal rozšírený euroval, proti ktorému sa postavila strana Sloboda a Solidarita (SaS). Prezident Ivan Gašparovič 8. septembra podpísal plnú moc pre podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša na podpísanie nového dodatku k rámcovej zmluve o eurovale v Bruseli, ktorým sa má zabezpečiť zvýšenie efektívnej kapacity prvého eurovalu. VIAC INFORMÁCIÍ TU.