Prezenčné vs. dištančné vzdelávanie: Aké dopady mala pandémia na školy?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Počas pandémie boli žiaci dlhé mesiace na dištančnom vzdelávaní. Učitelia v prieskumoch hovorili o negatívnom dopade na vzdelávanie detí. Inštitút vzdelávacej politiky nedávno urobil analýzu podľa výsledkov maturít a podľa testovania piatakov a deviatakov. Tá ukázala, že pandémia mala na niečo negatívny vplyv, no prekvapivo priniesla aj niečo pozitívne.
Vzdelávať dištančne sa za pochodu učili pedagógovia aj deti. Podľa piatackeho testovania vidieť, že na najmladších žiakov dištančné vzdelávanie negatívny dopad nemalo, výrazne horšie to ale bolo na druhom stupni, čo ukázalo testovanie v 9. ročníku.
"Ide o dosť veľké zhoršenie. V niektorých modeloch nám to vychádzalo, že percentil školy by sa zhoršil aj o desať bodov. Desať bodov znamená, že škola, ktorá bola nadpriemerná, sa môže stať priemerná. Pri väčšine predmetov, čo sú tie štandardizované testovania, tak tie dopady dištančného vzdelávania sú blízko nuly. To znamená, že sú blízko tejto čiary, ale práve pri tom T9, či už je to pri matematike alebo slovenčine, niektoré modely ukazujú naozaj silné negatívne efekty," informoval anylitik Ondrej Škvarenina.
Mohlo to byť práve tým, že pre prvostupniarov často ostávala škola otvorená a aj rodičia s nimi vďaka pandemickej OČR mohli ostávať doma. "Tí rodičia vedia viac pomôcť, že tie mladšie deti, tá komplexnosť učiva nie je taká náročná ako napríklad, keď má rodič deviatakmi pomáhať s matematikou," pokračoval Škvarenina.
Celkovo pri testovaniach dopadla matematika horšie než slovenčina
"Na maturite sa to líši podľa predmetu. V prípade angličtiny na úrovni B2, čo je ťažšia úroveň, ktorú píšu väčšinou gymnazisti, nám vyšlo, že dištančné vzdelávanie vlastne znamená zlepšenie tých výsledkov školy," uviedol analytik Škvarenina.
S analytikom ale súhlasia aj radoví učitelia
Napríklad učiteľka matematiky a fyziky, ktorá bola prvou slovenskou učiteľkou, ktorá sa zúčastnila 5 dňovej misie v NASA. "Často tie deti spali popri tých hodinách dištančných. Povedzme si to na rovinu spali alebo sa hrali nejaké hry, pretože ich to nebavilo, lebo pozerali stále iba do počítača a nič tam neblikalo, nič tam nesvietilo," osvetlila učiteľka Júlia Jánošíková.
Skúsená a oceňovaná učiteľka hovorí, že s kolegami súhlasí s tým, že mnohé návyky detí sa po pandémii zmenili. "Očakávajú, že všetky podklady budú mať pripravené tak, ako ich mali počas dištančného vzdelávania. Nevedia sa už učiť, lebo túto vlastnosť práve stratili počas dištančného vzdelávania. Takú tú systematickosť. Dištančné vzdelávanie nám pomohlo pochopiť, prečo je dôležité práve prezenčné vzdelávanie. Nielen žiaci, ale aj učitelia sa naučili pracovať s digitálnymi technológiami," priblížila Jánošíková.
Analytici dali aj odporúčania. Najväčšou výzvou je pomoc žiakom zo znevýhodneného prostredia, na ktorých mala pandémia najväčší dopad.