Pripomíname si 56. výročie okupácie Československa. Svoj postoj vyjadril aj prezident

BRATISLAVA / Pred 56 rokmi vojská Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietov prekročili hranice Československa, čím odštartovali viac ako 20-ročnú okupáciu dvoch bratských národov. Udalosti po 21. auguste 1968 zanechali za sebou desiatky mŕtvych a tisícky prenasledovaných. Mnohí prišli o prácu či možnosť študovať už za drobné prejavy nesúhlasu. Po roku neistoty nastúpila tvrdá normalizácia. S pamätníkmi sme sa pozreli na to, ako zasiahla domácnosti aj celú spoločnosť.

+5 fotiek

Okupácia 1968

Svoj postoj vyjadril aj prezident

​"Okno nádeje sa v noci na 21. augusta 1968 definitívne zatvorilo. Zavrelo sa za škrípania tankových pásov, štekania guľometov a ostalo pokropené krvou nevinných ľudí," upozornil. Pripomenul, že jar 1968 vnímali ľudia ako závan slobody, nových čias, viery vo svojich lídrov. "Bola časom nádeje, že socializmus so svojimi sociálnymi istotami môže mať ľudskú a demokratickú tvár, ktorú stelesňoval predovšetkým Alexander Dubček," načrtol. Nádej mala podľa neho svoje konkrétne plody. Ľudia podľa neho boli zrazu súdržnejší, milší jeden k druhému, ochotní viac obetovať pre svoju vlasť.

"Zdesenie a strach v mnohých prerástli do hnevu, keď videli okupantské tanky preháňať sa v uliciach svojho mesta a bezradné tváre cudzích vojakov, ktorí takisto ničomu nerozumeli," uviedol prezident. Ako podotkol, postupne všetky pocity nahradilo obrovské sklamanie a ľudia pochopili, že ich nádeje na lepší život, viac slobody a otvorenejšie hranice sa definitívne skončili. Reformný a demokratizačný proces v Československu z roku 1968 ukončila invázia armád piatich štátov Varšavskej zmluvy - Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska. Udalosť sa v SR od roku 2021 pripomína ako pamätný deň.

Protestujúca spoločnosť

"Na otázku "Prečo?" sme nedostali odpoveď. Doteraz," "My sme nerozumeli, snažili sme sa rozprávať s vojakmi, že tu je všetko v poriadku," opísali pamätníci. "Otáčali sme smerovníky v Liptovskom Mikuláši, aby ruské tanky nešli do Ružomberka, ale s prepáčením, vtedy sa to hovorilo do cigánskej osady," povedal Ján Juráš. Nádej na lepšiu budúcnosť žila pomerne dlho. Smrť Jána Palacha v januári či slávne víťazstvo hokejistov nad Sovietskym zväzom v marci vyvolali masívne reakcie.

"Celý ten prvý rok od 21. augusta 1968 do 21. augusta 1969 sa niesol v duchu toho, že spoločnosť protestovala," povedal historik z Ústavu pamäti národa Peter Jašek. Práve prvé výročie však znamenalo stopku. Svoje o tom vie Ján Juráš. Na tvrdé zásahy polície počas spomienkovej akcie sa pozeral spoza fotoaparátu. A tak ho zatkli tiež. 21-ročného chlapca postavili pred súd. "Študoval som na vysokej škole pôdohospodárskej v Nitre a keď sa ma sudkyňa z ľudu spýtala, že "čo robíš?", začala mi tykať, vravím "Študujem v Nitre." A ona "Hej? Študuješ? Ešte?" dodal Juráš.

Obuškový zákon

"Prenieslo sa to do postihov na pracovisku alebo do etablovania takého systému spoločenského zastrašovania," pokračuje Jašek. To symbolizoval takzvaný obuškový zákon prijatý už 22. augusta, ani nie 24 hodín po brutálnom zásahu mužov v uniformách. Cenzúra médií, obmedzenie nekomunistických spolkov či zatvorenie hraníc prišli krátko nato. Do trezoru na dve dekády skryli filmy Jakubiska, knihy Kunderu či divadelné hry celej generácie odvážnych hercov. Legendárne Soiree Lasicu a Satinského komunisti zakázali, dnes je maturitnou otázkou.

"Zo Sovietskeho zväzu mali prikázané spoločnosť normalizovať, to znamená snažiť sa ľudí prinútiť, aby nebojovali," opísal lektor múzea obetí komunizmu Martin Klimza. Kedy si povedali oficiálne - áno, je po nádeji? "Keď sa vrátil Dubček z Moskvy a prijala sa rezignácia," "Prišli 70. roky, normalizácia. A prekvapenie, že politici sa objímali a výsledok žiaden," "To obdobie trvalo dosť dlho a bolo pomerne smutné. Niektoré veci sme si uvedomovali viac, niektoré menej," pokračovali pamätníci.

Škody po sovietskych vojakoch

Navyše, na viac ako dvadsať rokov sa na našom území zabývali obávaní hostia. Škody po sovietskych vojakoch dnes historici vyčísľujú na šesť miliónov československých korún. Záznamy o ich početných trestných činoch, od krádeží až po znásilnenia, naše úrady logicky neviedli. "Boli pod velením Sovietskeho zväzu, takže akékoľvek ďalšie protesty, ktoré mohli nastať, tak pri nich bolo riziko, že by mohli prísť a opäť bojovať a strieľať po protestujúcich," dodal Klimza.

Na spomienkovej akcii sme stretli niekoľko pamätníkov, ktorých ste v reportáži už počuli. Mladým generáciám prajú, aby takéto chvíle nikdy zažiť nemuseli. O vlastných skúsenostiach sa im aj po vyše polstoročí rozpráva ťažko. "Strach, zdesenie, beznádej," "Prežívali sme strašné roky a bojím sa, že teraz táto doba je niečo podobné," uzavreli pamätníci. "Tu vidíme aj z týchto rokov 68/69 a z tej situácie, ktorá sa diala, že postaviť sa za tú slobodu má význam a má zmysel," dodal Jašek.