Veda potvrdzuje: Cvičenie seniorov obnovuje kognitívne funkcie

BRATISLAVA / Pohybom ku zdraviu nie je len fráza, ale potvrdzujú to aj vedecké štúdie a to aj na Slovensku. Zavedieme vás do Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, kam chodia aj v týchto dňoch seniori cvičiť. Absolvujú pravidelne vyšetrenia a vďaka týmto výsledkom a porovnaniu skupín seniorov vidia medzi nimi zásadné rozdiely. Tie sa ukazujú už po 3 mesiacoch cvičenia. Účinkom pohybu sa tu vedci zaoberajú už roky.

Možno čakáte laboratóriá no toto, čo vyzerá ako fitnesscentrun, je takisto dôležitou súčasťou Slovenskej akadémie vied. Aj vďaka týmto ochotným seniorkám, ktoré sem prichádzajú trikrát do týždňa, môžu vedci merať efekt cvičenia. "Okrem iného meriame metabolizmus, meriame fyzickú zdatnosť, svalovú silu, ale aj pamäť. Pani B s nami cvičí asi 10 rokov a má 90 rokov," priblížila vedkyňa SAV prof. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD.

"Cukrovka, diabetes druhého typu, onkologické ochorenia, kardiovaskulárne ochorenia, hypertenzia, ischemická choroba srdca. No a potom sú to rôzne formy demencie. Všetky tieto ochorenia, respektíve riziko ich vzniku, je vyššie u ľudí, ktorí žijú sedavým životným štýlom, majú nižšiu fyzickú zdatnosť," osvetlila Ukropcová.

Čo je dôležité, v aktuálnej štúdii videli účinok na ich pamäť dokonca už po prvých troch mesiacoch 

"V niektorých testoch povedzme, že strata piatich, šiestich bodov a tí ľudia naozaj majú niečo, čo hodnotíme ako mierny kognitívny deficit a zistíte po tých troch, prípadne po viacerých mesiacoch, že tí ľudia sa dostávajú na normu. Z dlhodobého hľadiska, mnohí tí ľudia u nás cvičia dlhodobo v programoch, ktoré trvajú aj roky. Ľudí dokážeme posunúť z toho naozaj zvýšeného rizika vzniku nejakého typu demencie, najčastejšie je to Alzheimerova choroba, do v podstate kognitívne zdravej populácie," pokračovala prof. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD.

Ako je to možné? Je to nielen tým, že sa zlepšuje metabolizmus, ale aj mozog

"Pri pohybe sa vlastne naše telo s naším mozgom doslova rozpráva, a to pomocou molekúl, ktoré produkujú napríklad naše svaly, ale aj iné tkanivá, orgány, ktoré odchádzajú, prechádzajú do mozgu a vlastne stimulujú tam vznik nových neurónov alebo ich vzájomnej komunikácie a prepojenia, čo sa potom preloží aj napríklad do zlepšenia pamäte," informovala vedkyňa SAV prof. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD.

A čo by sme mali pre svoje telo urobiť každý týždeň? Dôležité je začať postupne a s ohľadom na svoj stav

"Tých 8000 krokov denne. Druhá vec je, aby sme nestrácali svalovú hmotu. Na to zas pomáha silové cvičenie 2-3 krát týždenne. A potom asi najdôležitejšia je taká tá aeróbna vytrvalostná aktivita, ktorú ja zvyknem charakterizovať do zadýchania a do spotenia, tak 30 minút päťkrát týždenne," zakončila Ukropcová.

Biomedicínske centrum spolupracuje na projektoch s FTVŠ a na jeho facebookovej stránke môžete nájsť aj ukážky cvikov na doma.