Historický archív v Prešove otvára brány: Rukopisy biskupa Gojdiča dostupné verejnosti
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
PREŠOV / Rukopisy biskupa, ktorého neskôr odsúdila štátna moc na doživotie. Aj takéto zaujímavosti ukrýva Historický archív Arcibiskupského úradu v sídle gréckokatolíckeho biskupa v Prešove. Prenasledovaný a väznený biskup Gojdič varoval nielen pred fašizmom, ale aj pred komunizmom. Komunistický režim po vojne dokonca gréckokatolícku cirkev u nás zakázal.
"Máme deň otvorených dverí pre širokú verejnosť, aby mohli tak nahliadnuť a vidieť dobové listiny, rukopisy našich otcov biskupov," povedal hovorca Prešovskej archieparchie Michal Pavlišinovič. Historický archív sa nachádza priamo v arcibiskupskej rezidencii. Ponúka dobový pohľad na stáročia zo života cirkvi, vrátane rukopisov hodnostárov v pohnutých vojnových ale i povojnových časoch.
Archív vyhľadávajú historici a bádatelia počas celého roka. Jeho bránami prejde ročne asi 100 ľudí, aj preto sa rozhodli ho otvoriť verejnosti a ukázať napríklad najstaršiu listinu z prvej polovice 14. storočia. "Jedná sa o dokument, ktorý dáva isté práva kartuziánskym mníchom sídliacim na Červenom kláštore," pokračoval Pavlišinovič.
Okrem iného tu majú aj staré matriky a to aj z čias, keď vo svete zúrili epidémie
Tie sú od tých predošlých rokov už na prvý pohľad hrubšie. Po tom ako bola gréckokatolícka cirkev zakázaná bol dnes blahoslavený biskup Gojdič uväznený na doživotie. Za mrežami jednej z najtemnejších väzníc aj naposledy vydýchol. Jeho rukopisy kázní majú 1600 strán. Písal vo viacerých jazykoch a rukopis má tak náročný, že hocikto ho neprečíta. V archíve však stále pracuje 73-ročný kňaz a historik, ktorý preložil všetky jeho kázne.
"Videl nebezpečenstvo nielen nacizmu, ale aj komunizmu... Oni ho nútili k tomu, aby podpísal prechod na pravosláviu. Verili, že keď pastier podpíše, tak aj ľud pôjde, ale pastier povedal nie," priblížil historik Gabriel Székely. "To je písmo je také ťažko čitateľné, a písal v troch jazykoch. Máme len jedného kňaza, ktorý to vie prečítať," osvetlil Pavlišinovič.
"Som sa chytal za hlavu, keď som prvýkrát videl jeho kázne. Som si povedal - bol si blahoslavený, buď tak dobrý a pomôž mi, aby som sa ja vedel dostať do toho lúštenia," uviedol Székely. "Vo väzení bol do roku 1960. Desať rokov. Aj zomrel v Leopoldovskej väznici," zakončil hovorca Pavlišinovič.