17. NOVEMBER 1989: Jedni štrngali, iní ešte neboli na svete

Pamätáte si čo, ste robili 17. novembra 1989, keď vypukla nežná revolúcia? Ako ste reagovali na tieto správy? Reagovali ste na ne vôbec alebo ste boli ešte malé deti? Boli ste vôbec na svete?

"Spomínam si na štrngotanie kľúčov, svietenie zapaľovačov, na námestia, ktoré boli preplnené, kde sme stáli a bojovali za to, aby sme mohli cestovať, a aby sme boli slobodní." Vlasta, ktorá dnes pracuje ako pokladníčka v supermarkete, sledovala udalosti z novembra 1989 najprv v televízii, potom s rodinou vyšla do ulíc.

Boj za slobodu rozpútali študenti. Jedným z nich bol aj Jaroslav. Ako študent na technickej fakulte vedel, čo sa deje ešte skôr, ako o udalostiach informovali verejnoprávne médiá. Spomienky má dodnes veľmi živé. "Prišiel som na fakultu, tam sme sa rozprávali so spolužiakmi, po nociach sa vyrábali plagáty, niektorí tam aj prespávali."

Dnešní stredoškoláci tomu neveria...

Na námestiach sa stretávali tisícky ľudí. Vtedajšie udalosti dnes sprostredkúva učiteľka žiakom na hodinách dejepisu. Vtedy mala 16 rokov, dnes rovnako starým študentom približuje to, čo zažila a čo si sama pamätá len veľmi ťažko. O svojich študentoch vraví: "Oni tomu neveria, je to pre nich ďaleká doba. Neveria, že kedysi sa nedalo ísť za hranice, nevedia si to predstaviť."

Generácia, ktorá to prežívala veľmi intenzívne

Vlado mal plány cestovať. Cítil obmedzenia, ktoré mu ako 40-ročnému režim prinášal. Patrí ku generácii, ktorá novembrové udalosti prežívala veľmi intenzívne. "Všetci sme ťahali za jeden povraz, bolo to veľmi dôležité."

Mnohí ľudia sú zo "slovenskej demokracie", či prešľapov politikov sklamaní. V jednom sa ale zhodujú: slobodu sa im podarilo vybojovať...

TV JOJ