22 ROKOV PO - 19.11.1989. Slovensko spoznáva nových politikov

Dva dni po odštartovaní revolúcie to v štáte vrie. Ľudia sa začali zoskupovať v uliciach, zakladajú sa nové politické zoskupenia. Tie vo svojich radoch sformovali osobnosti, ktoré neskôr od komunistickej strany prevzali moc.

19. november 1989. V spoločnom štáte Čechov a Slovákov narastá napätie. Komunisti sa ešte stále pevne držia moci, na ich pád len sotvakto verí. Čoraz viac ľudí však naberá odvahu sa proti totalite postaviť a ponúknuť alternatívu.

Vzniká VPN

V Bratislave vzniká Verejnosť proti násiliu. Práve toto hnutie o pár mesiacov s prehľadom na Slovensku vyhrá prvé demokratické voľby. V chladnom novembri však ešte všetko vyzerá zásadne inak. Všade špicľuje štátna bezpečnosť, politickí väzni sedia za mrežami, podniky a úrady má pod palcom komunistická strana.

+7 fotiek

Nežná revolúcia, ČSSR, november 1989

Voči nej sa však na Slovensku vyhradzuje VPN, v Česku v ten istý deň vzniká Občianskej fórum. V nich sa objavujú osobnosti, ktoré sa onedlho stávajú známe po celej krajine. Pri založení Verejnosti proti násiliu stoja napríklad Fedor Gál, Milan Šimečka či Ján Budaj. Ten spolu s hercom Milanom Kňažkom sa preslávi moderovaním masových mítingov.

Aj čelným tribúnom bolo v tom čase všelijako. Nikdy nevedeli, kedy proti nim môže strana udrieť. Režim navyše držal všetky informácie pod kontrolou a plánovanie akejkoľvek akcie bolo veľmi ťažké. "Bál som sa najmä o rodinu, dostával som desiatky výhražných telefonátov a listov, že urobia niečo môjmu synovi, preto som ho skrýval niekoľko týždňov na neznámom mieste, nechodil ani do školy," prezradil Milan Kňažko.

Volanie po odstúpení

Podobná situácia bola aj v Česku. V tamojšom Občianskom fóre mali dôležité zastúpenie predstavitelia Charty 77. Tí začali nastolovať prvé požiadavky. Žiadali  odstúpenie členov KSČ spojených s okupáciou. Ale o fleky podľa nich mali prísť aj šéf pražskej KSČ Miroslav Štepán a minister vnútra František Kincl. Práve oni boli zodpovední za brutálny zásah voči študentom na Národnej triede. Dôležitou požiadavkou tiež bolo, aby z basy vyšli na slobodu politickí väzni. 

Požiadaviek začína pribúdať a cez ne sa zásadne menia dejiny. V tej chvíli si to však ešte nikto neuvedomuje. Dokonca ani občania masovo nevolajú po povalení socializmu, chcú iba jeho reformu. "V tej chvíli, keď sa to celé spustilo, každý z nás v tej viere zapochyboval, či vôbec je možné, aby sa ten systém tak zrútil," vysvetlil bývalý disident František Mikloško. 

Seriál 22 ROKOV PO pokračuje na stránke zajtra predpoludním časťou 20. november 1989.

TASR