Vedci zo SAV prispeli k prevratnej metóde diagnostiky Alzheimerovej choroby

BRATISLAVA / Aj slovenskí vedci prispeli k tomu, aby sa už čoskoro dala Alzheimerova choroba diagnostikovať z krvi, ešte predtým, než človek začne cítiť, že niečo nie je v poriadku. Neuroimunologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) prináša takýto test na Slovensko zatiaľ na výskumnej úrovni. Veria, že to pomôže v boji s touto chorobou.

​Väčšina ľudí sa dozvie diagnózu, až keď začne cítiť u seba zmeny a začne pátrať po príčine. "Tá bohatosť prepojení v mozgu sa začína redukovať," uviedla psychologička Simona Krakovská. No ich mozog sa začne meniť už dávno predtým. "Vyvíja sa dlhé desaťročia predtým, než si človek uvedomí, že zabúda," dodáva Krakovská.

"20 rokov prebieha Alzheimerova choroba v asymptomatickom štádiu bez klinických príznakov," ozrejmil MVDr. Norbert Žilka, DrSc. zo SAV. Avšak látka, ktorú vtedy mozog produkuje, sa dá vystopovať v krvi skôr, než prídu prvé príznaky. "Zmení sa malý proteín v mozgu a táto bielkovina potom spôsobuje tie neurodegeneratívne procesy. Časť tej bielkoviny je schopná prechádzať do krvi. Teda kvantifikujeme toho v krvi je. Keď je tam toho príliš veľa, tak vieme, že už niečo sa v mozgu odohráva."

Aká komplikovaná je súčasná diagnostika?

"Je treba urobiť vyšetrenie u neurológa, psychiatra, psychológa. Pacient musí ísť na magnetickú rezonanciu a odporúčame, aby absolvoval aj pozitrónovú emisnú tomografiu," hovorí Žilka.

Bratislavské laboratórium bolo od začiatku medzi svetovými subjektmi, ktoré sa rozhodli hľadať túto bielkovinu v krvi pacientov. "My sme priekopníci, my sme boli jedni z prvých, ktorí prišli s nápadom sa venovať tejto konkrétnej modifikácii bielkoviny," uviedol Žilka.

Skorá diagnostika pritom pre liečbu môže znamenať veľa

"Stále sme vo fáze, kedy nevieme vyliečiť Alzheimerovu chorobu, alebo nevieme nejakým intervenciami zaručiť, že nikdy tie príznaky nenastanú, ale vieme ovplyvniť to, kedy vlastne začnú tie príznaky a ako rýchlo budú naberať na sile. Snažíme sa zvýšiť nejakú kognitívnu aktivitu. Veľmi významná sa ukazuje miera pohybu, preto sa snažíme šíriť aj osvetu, čo sa týka tých možností nejakej intervencie liečby," hovorí Krakovská. "Keď sa človek dozvie, že má toto ochorenie, tak nie je to stratené, nie je to beznádejné."

"Predpokladám, že zhruba do troch rokov by mohli byť plne zrealizované tie testy, hoci jeden z nich už je schválený v Spojených štátoch amerických," dodal Žilka.

Novú diagnostickú možnosť si možno vyžiadajú aj lieky, ktoré sa uchádzajú o európsku registráciu. Kedy bude dostupná pre všetkých pacientov, ale bude závisieť nielen od vedcov, ale aj od poisťovní.