Bez polnočnej to nešlo. Takto prežívalo Vianoce Slovensko...

Štedrý večer je možno jediný deň v roku, keď do kostola zavítajú aj tí, ktorí to nemajú vo zvyku. Čaro polnočnej omše zažívalo celé Slovensko. S duchovnými oslavami Vianoc sa ale v Tatrách začalo o čosi skôr. Takto sviatky prežívali ľudia na Slovensku...

Lyžiarske stredisko na Štrbskom Plese sa zmenilo na chrám boží. Mínus tri stupne, biela pokrývka po krátkom snežení a očarení účastníci ekumenickej pobožnosti z nového osvetlenia. Pred veriacich striedavo predstupovali rímskokatolícky a evanjelicky kňaz zo Štrby. Atmosféra vo výške 1 400 metrov nad morom bola naozaj jedinečná.

Najkrajšia omša roka

Polnočná omša sa konala aj v malebnej obci Lipovce na úpätí Braniska. Na ňu niekedy chodili dokonca aj ľudia až z Lačnova. A to v nezriedka treskúcej zime po vlastných. Pešky tak museli prejsť takmer štyri kilometre. Lačnovčanov by ste však už zrátali iba na prstoch jednej ruky, ostali iba chalupári, tým sa však na púť do kostola veľmi nechcelo.

Polnočnú omšu, tú najkrajšiu v roku, si naopak nenechali ujsť ľudia z Čerenian pri Prievidzi. V kostole sa modlili ľudia z takmer celej dediny. Pre každého z nich má táto noc magickú moc a účasť na nej neodmysliteľne patrí k Vianociam.  

Sviatoční veriaci

V Bratislave sa kostoly začali zapĺňať už o jedenástej hodine večer. Cestu si tam našli aj tí, ktorí bežne na omše nechodievajú. "Aj to si vážime. Jednoducho človek cíti v sebe určitú duchovnú dimenziu, ktorá akoby nanovo ožívala práve vo vianočnom čase," povedal blumentálsky farár Branislav Čaniga.

tv joj