Slováci čím ďalej tým viac trpia rôznymi duševnými poruchami
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / V psychiatrických ambulanciách vlani vyšetrili najvyšší počet ľudí od roku 2009. Bolo ich viac ako ako 427-tisíc. Pokiaľ ide o hospitalizácie, muži sa najčastejšie liečia pre problémy s alkoholom, u žien to boli skôr schizofrénie.
Slováci čím ďalej tým viac trpia rôznymi duševnými poruchami
"Pätina obyvateľov na Slovensku trpí, alebo žije v domácnosti s ľuďmi, ktorí trpia nejakou duševnou poruchou," priblížil Róbert Babeľa, prorektor pre vedu a výskum na SZU v Bratislave
Nemalý počet pacientov stále čaká na hospitalizáciu
A tento stav potvrdzuje aj obsadenosť najväčšej psychiatrickej kliniky Pinela v Pezinku. Sám riaditeľ nám nedávno potvrdil, že sú plne obsadení a ďalšie nemalé číslo pacientov stále čaká. "Na celom svete sa zvyšuje dopyt po službách v oblasti duševného zdravia. Slovensko nie je výnimkou. A tá otázka nespočíva tak, že či potrebujeme viacej a lepších služieb, ale že ako sú dostupné," uviedol Andrej Vršanský, riaditeľ Ligy za duševné zdravie.
Prvýkrát v živote bola psychická porucha v roku 2023 diagnostikovaná viac ako 63-tisíc pacientom. Pre predstavu je to približne toľko, koľko obyvateľov má Trnava. Pričom je to jeden z mála údajov, kde správa Národného centra zdravotníckych informácií hovorí o poklese počtu.
Sebapoškodzovanie bolo rarita, dnes je to každodenné
Na druhej strane vôbec najviac medzi tými, ktorým bola po prvýkrát diagnostikovaní psychická porucha boli 75 a viacroční ľudia. "Depresia je druhý alebo tretí najčastejší dôvod na udelenie invalidity. Často pod psychické diagnózy patria veci spojené s demenciou. Takže to vysvetľuje prečo ľudia nad 75 rokov sú v tej prvej skupine s najvyššou prevalenciou," ozrejmil Vršanský.
Po nich nasledovala skupina 15 až 19-ročných, v ktorej dominovali dievčatá a ženy. "Po covide sme pochopili a vidíme každý deň tie následky covidu na mladých ľuďoch, pretože ten ich duševný stav sa naozaj zhoršil," poznamenal Vršanský.
"Kedysi to bola raritná vec, keď prišiel nejaký rodič s dieťaťom, že sa dobrovoľne porezalo. Dnes je to ale každý deň," priblížil Marián Timoracký, autor štúdie o duševnom zdraví na Slovensku.
Muži neprejavujú zraniteľnosť
Najviac hospitalizácií podľa trvalého bydliska pacienta bolo vlani v Košickom, Trenčianskom a Prešovskom kraji. Takmer 60 % pacientov tvorili muži. "Je to spojené ešte s takou kulturálnou záležitosťou. Muži u nás veľmi neprejavujú zraniteľnosť a už vôbec sa nerozprávajú o duševnom zdraví. Preto onedlho začíname kampaň, ktorá sa vyslovene týka duševného zdravia mužov," ozrejmil Vršanský.
V zdravotníckych zariadeniach boli najčastejšie hospitalizovaní pacienti vo veku 45 až 59 rokov. A to najmä pre poruchy psychiky a správania zapríčinené požívaním alkoholu, kde muži trojnásobne prevyšovali počet žien. Tie boli naopak najčastejšie prijímané na hospitalizáciu kvôli schizofrénii, či poruchám s bludmi.
Aj keď počet hospitalizácií pacientov s duševnými poruchami ešte nedosiahol úroveň z obdobia pred pandémiou, narastá každý rok.