PREHĽAD: Nakupovanie pred a po Nežnej. Ako sa za 35 rokov zmenili ceny?

BRATISLAVA / Nežnú revolúciu z roku 1989 si každoročne pripomíname v novembrových dňoch. Pre Slovákov znamenala výrazné zmeny v ekonomike, vrátane spotreby a nakupovania. V aktuálnej analýze analytička WOOD & Company Eva Sadovská skúma, čo sa za 35 rokov najviac zmenilo v oblasti obchodov, nákupov a cien tovarov a služieb.

Predajná plocha obchodov je až štvornásobne väčšia

Na rozdiel od obdobia pred rokom 1989, keď bol typický nedostatok tovaru a dlhé rady pred obchodmi, majú Slováci oveľa viac možností na nákup. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky (maloobchodná sieť pre organizácie s 20 a viac zamestnancami) dosiahla predajná plocha obchodov v roku 2022 až 4,07 milióna štvorcových metrov. Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,75 štvorcového metra predajnej plochy.

V roku 1993 bola predajná plocha obchodov viac ako štvornásobne menšia, len 0,93 milióna štvorcových metrov, čo znamenalo iba 0,18 štvorcového metra na obyvateľa.

Koncom 90. rokov začali na Slovensku pôsobiť zahraničné reťazce, ktoré postupne priniesli na trh supermarkety a hypermarkety. Na začiatku nového milénia vzniklo prvé moderné nákupné centrum na Vajnorskej ulici v Bratislave, ku ktorému sa postupne pridali ďalšie.

Zarábame viac, no museli sme si zvyknúť aj na pojem nezamestnanosť

Na nákupné správanie Slovákov vplýva nielen dostupnosť obchodov a tovarov, ale aj situácia na trhu práce a výška príjmov. Reálne mzdy, teda po očistení o infláciu, začali rásť nad úroveň roku 1989 až v rokoch 2007 – 2008. Najväčší pokles reálnych miezd nastal v 90. rokoch, v dôsledku devalvácie koruny, prísnych ekonomických reforiem a rýchleho rastu cien. Dnes zarábame v priemere reálne o 35 až 40 percent viac ako pred rokom 1989.

V minulom režime takmer nebolo možné „byť bez práce“, no v 90. rokoch vyskočila miera nezamestnanosti na dvojciferné hodnoty. Slováci pocítili vysokú nezamestnanosť aj počas hospodárskej krízy pred viac ako desiatimi rokmi. Naopak, tesne pred pandémiou na prelome rokov 2019 a 2020 sa nezamestnanosť dostala na historické minimum pod 5 percent. Počas koronakrízy vzrástla na 8 percent, ale v roku 2024 opäť klesla pod úroveň 5 percent.

Dnes nám na nákupy stačí odpracovať kratší čas, na nové bývanie výrazne viac

Porovnaním priemerných nominálnych miezd (3 142 Kčs v roku 1989 a 1 484 EUR v prvom polroku 2024) s cenami konkrétnych produktov možno jednoducho ukázať, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred 35 rokmi a koľko dnes. V súčasnosti sa dá pozorovať, že na bežné nákupy, ako sú potraviny a spotrebné tovary, potrebujeme odpracovať kratší čas ako v minulosti. Avšak na kúpu nového bývania je dnes potrebné výrazne viac času a finančných prostriedkov než pred rokom 1989.

Štatistický úrad SR, prepočty WOOD & Company

Štatistický úrad SR, prepočty WOOD & Company

​Na nákup mnohých potravín dnes v priemere stačí odpracovať kratší čas, aj napriek výraznému zdražovaniu v posledných dvoch rokoch. Tento trend platí najmä pre mäsové výrobky, vajcia, čokoládu a cukor. Naopak, na kúpu chleba dnes musíme odpracovať takmer dvojnásobne dlhší čas ako kedysi.

Oblečenie a obuv sú dnes cenovo dostupnejšie. Napríklad kúpa dámskych "lodičiek" si v roku 1989 vyžadovala takmer dva dni práce, zatiaľ čo dnes na to postačí menej ako jeden pracovný deň.

Na nákup tovarov dlhodobej spotreby dnes potrebujeme odpracovať podstatne kratší čas. Napríklad na kúpu farebného televízora bolo v roku 1989 potrebné odpracovať približne desaťnásobne viac času ako dnes na LCD televízor. Rovnako aj pri kúpe novej chladničky sme pred vyše tromi dekádami museli pracovať až šesťkrát dlhšie než v súčasnosti. Kúpa automobilu si vtedy vyžadovala viac ako dvojnásobne dlhší čas v porovnaní s dneškom.

Cenový vývoj bytov je zaujímavou oblasťou. Do roku 1989 sa byty často prideľovali zdarma alebo stáli len 20 až 40 tisíc Kčs. Dnes už čakanie v poradovníkoch neexistuje, pretože vznikol štandardný trh s bývaním s výrazne širšou ponukou. Ceny bytov však vzrástli niekoľkonásobne a pohybujú sa v desiatkach až stovkách tisíc eur.

V súčasnosti musíme na kúpu nehnuteľnosti pracovať oveľa dlhšie než pred revolúciou. Kým v roku 1989 stačilo na jeden štvorcový meter odpracovať 5 dní, dnes je to až 36 dní, teda sedemnásobne viac. Bez hypotéky alebo úveru na bývanie sa preto mnohé slovenské domácnosti dnes nezaobídu.

Treba však zdôrazniť, že takéto porovnanie nezohľadňuje ekonomické rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska. Bratislavský kraj sa vyznačuje najvyššími platmi a najnižšou mierou nezamestnanosti, čo z neho robí oblasť s najvyššou kúpnou silou obyvateľov. V hlavnom meste je tiež najvyššia koncentrácia obchodov a nákupných centier, a práve tu sa dlhodobo realizuje najviac nákupov.

Obchody už nie sú iba o tovaroch. Slováci chcú popri nakupovaní i zážitok

Najvýraznejšie zmeny v nákupnom správaní Slovákov za posledných 35 rokov:

• Online nakupovanie: E-shopy sa stali dôležitým doplnkovým predajným kanálom pre kamenné predajne, čo umožnilo Slovákom nakupovať z pohodlia domova.
• Zážitky pri nakupovaní: Zákazníci čoraz viac hľadajú pri nakupovaní zážitok. Nákupné centrá, ktoré ponúkajú nielen obchodné možnosti, ale aj stravovanie, zábavu, relax a priestor na stretávanie sa s rodinou a priateľmi, sa stali veľmi populárnymi.
• Nákupná turistika: Cestovanie do zahraničia za nákupmi sa stalo bežným fenoménom, no pre našu ekonomiku to predstavuje výzvu.
• Uvedomelé nakupovanie: Čoraz viac ľudí si uvedomuje dôležitosť ekologického prístupu k nakupovaniu, snažia sa minimalizovať tvorbu odpadu, šetriť energiami a znižovať ekologickú záťaž našej planéty.

Výrazné zmeny nastali aj vo svete financií a investícií

Pred revolúciou bolo Československo hotovostnou ekonomikou. Ľudia dostávali mzdy a platili účty v hotovosti, pričom výnimkou boli len sporožírové účty, ktoré sa neskôr začali používať na bezhotovostné platby, ako inkaso, nájomné, telefónne poplatky či poistné. Medzi obľúbené sporiace produkty patrili vkladné knižky, na ktoré si ľudia odkladali peniaze a budovali finančné rezervy.

Dnes je platobný styk v našej ekonomike prevažne bezhotovostný. Bežné účty sú neoddeliteľnou súčasťou našich životov, na ktoré dostávame výplaty a z ktorých platíme takmer všetko prostredníctvom platobných kariet. Elektronické bankovníctvo nám umožňuje pohodlný prístup k financiám, a ak potrebujeme hotovosť, vyberieme si ju z bankomatu. S rozmachom smartfónov došlo k významnému pokroku v správe našich financií. Portfólio sporiacich produktov je dnes omnoho rozmanitejšie, vrátane termínovaných vkladov, sporiacich účtov, stavebného sporenia či investičného životného poistenia.

O investovaní, aké poznáme dnes, sa pred revolúciou nedalo ani hovoriť. Dnes majú Slovákom širokú škálu investičných príležitostí na zhodnotenie svojich financií. Populárne sú investície do zlata, firemných akcií a dlhopisov. Taktiež medzi obľúbené nástroje patria podielové fondy a čoraz viac sa rozmáhajú realitné fondy. V posledných rokoch sa objavili aj ETF (Exchange Traded Funds) a investície do kryptomien. Napriek tomu, že existuje množstvo investičných možností, až 60 percent peňazí Slovákov stále leží na vkladových produktoch, čo nás v porovnaní s vyspelými ekonomikami EÚ robí menej efektívnymi v oblasti investovania.