Ticho, ktoré kričí: Slovenské pamätníky ako svedectvo éry komunizmu

SLOVENSKO / Státisíce zmarených životov, popravených, odvlečených, uväznených, prenasledovaných či nasilu vyhnaných z krajiny. Komunistický režim zanechal v Československu krvavú stopu.

+5 fotiek

Pamätníky komunizmu

​Múzeum obetí komunizmu

Múzeum obetí komunizmu je symbolicky umiestnené v podzemí, tak ako kedysi pracovali prenasledovaní disidenti. Návštevníci si môžu vyskúšať dokonca aj to, ako prepisovali utajené dokumenty proti tomuto krutému režimu.

V mnohých tisícoch prípadov to nekončilo len prenasledovaním. "Bez nejakého udania dôvodu, boli poslaní na nútené práce, prípadne boli odvezení do gulagov. Ak by sme chceli vidieť všetky mená obetí komunizmu na Slovensku, tak na túto prezentáciu by sme sa museli pozerať 12 hodín," hovorí Peter Hric, lektor Múzea obetí komunizmu v Košiciach.

Pamätník v Nitre

Novembrové udalosti v Nitre pripomína pamätník. Je vyrobený z časti Berlínskeho múra.
"Je to pamätník slobody, lebo má pripomínať obdobie neslobody," tvrdí Tibor Uljacký, autor nápadu. 

Stali sme sa tak 18. krajinou na svete, ktorá dostala tieto fragmenty. "Obdržali sme posledné kusy, ktoré boli voľné, ktoré boli k dispozícii," vysvetľuje Uljacký.

Prečítajte si tiež

Pomohol financovať SNP, prežil koncentračné tábory, aj komunistické väzenie. Imrich Karvaš.

Pamätník v Žiline

Autor žilinského pamätníka obetiam komunizmu vraví, že práca na tomto diele mala pre neho aj emočný rozmer.

"Mal som vzťah k jednému z odsúdených v jednom z posledných politických procesov 50-tych rokov, ktorý bol v Žiline. Bol to proces doktor kauzal a spol. Doktor kauzal, lekár bol zavretý. Právnik doktor Feldek, to bol otec básnika Ľuba Feldeka, môjho príbuzného, takže o to viac som tú prácu na pamätníku prežíval," informuje Milan Lukáč, autor žilinského pamätníka.

Pamätník v Šali

Pri novembrovom pamätníku v Šali sa počas revolúcie v roku 1989 stretávali aj tunajší obyvatelia. "Ten dav sa naozaj zhromažďoval v tomto zhromaždisku, z jednej, a čiastočne aj z druhej strany," vysvetľuje Andrej Csillag, autor pamätníka v Šali.

V meste sa rozhodli využiť železobetónovú stenu, ktorá v komunizme slúžila ako protihluková. Do dnešnej podoby ju dostali na dvadsiate výročie.
"Má 32 metrov na dĺžku, na výšku má 3,6 metra," dopĺňa Csillag. Ide o najväčší pamätník na Slovensku. Je na ňom aj citovaný zákon o protiprávnosti komunistického systému.

Prečítajte si tiež

31 rokov od vzbury v Leopoldove: Zločinci sa cítili ako obete komunizmu

Bratislavský pamätník

Spomedzi bratislavských pamätníkov sa ten najväčší, a azda aj najznámejší nachádza pod hradom Devín na sútoku Dunaja a Moravy.

Autor mu dal názov Brána slobody. Obrátená je na západ, akoby vsadená do dnes už neexistujúcej železnej opony. Autor podobou pamätníka odkazuje na víťazný oblúk, ktorý spolu so zdvihnutou mrežou symbolizuje prekonanú bariéru na ceste za slobodou. Mená obetí komunistického režimu, a tiež diery po guľkách zas pripomínajú, že zďaleka nie všetci sa jej dočkali. O to, aby pamätník v roku 2005 osadili, sa usiloval aj kňaz a politický väzeň Anton Srholec.
Sám skončil v uránových baniach práve po neúspešnom pokuse prekročiť hranicu.

"Je to ozaj veľký dar žiť v slobodnej krajine. Ja som mu dal svätožiaru, lebo som ho poznal nejakých 23 rokov, a podľa mňa to bol jeden dokonalý svätý človek. Toto je deň otvorenia a ja som tam povedal, že dúfam, že moja generácia už nebude potrebovať stavať nejaké pamätníky, uvidíme," hovorí autor pamätníka v Bratislave, Peter Mészároš.