Smrť Slovenky odhalila problémy s repatriáciou. Jej dcéra za zložité procesy zaplatila tisíce

BRATISLAVA / Slovenka Martina pred niekoľkými mesiacmi prišla o život pri tragickej dopravnej nehode v Taliansku. Jej dcére Petre sa tým prevrátil život naruby. Okrem smútku totiž musela bojovať aj s byrokraciou, ktorá súvisela s neľahkým prevozom tela jej matky domov.

Priviezť ju na Slovensko stálo tisícky eur. Táto tragická udalosť zároveň odkryla, v akom stave je medzinárodná legislatíva v prípade úmrtí a repatriácii slovenských občanov.

​"Je to pohľad, na ktorý Vás nikto nikdy nepripraví a ktorý si budete so sebou niesť už celý život, lebo si zapamätáte každý detail toho, čo ste videli," hovorí Petra Podhorcová, zakladateľka OZ Svetluna.

Tragickú správu o úmrtí matky jej oznámil jej otčim, ktorý auto šoféroval. Petre to ale dlhé hodiny nevedela slovenská ambasáda v Ríme potvrdiť. "Odporučili mi, aby som išla ihneď na políciu, aby som podala trestne oznámenie," pokračuje Petra. Polícia však informácie v tom čase o úmrtí Slovenky v zahraničí nemala. "V  čakárni sedela jedna pani, ktorá má krstnú v Taliansku blízko miesta, kde sa stala nehoda."

Vďaka ochote cudzej osoby sa dopátrala k autonehode

Informácie následne posunula na slovenské veľvyslanectvo v Ríme, ktoré jej smutnú správu potvrdilo. "Celý ten proces, kým sa mamina dostala z Talianska na Slovensko, v mojom prípade trval dva týždne," uviedla Petra.

Keďže sa v Taliansku nehoda nevyšetrovala, Petra chcela telo jej matky previezť na Slovensko. Následne začal boj s byrokraciou. "Musíte doložiť asi 30 rôznych formulárov preložených do taliančiny, slovenčiny, úradne overených," ozrejmuje. Talianske úrady chceli od nej napríklad potvrdenia, kde všade jej mama v minulosti žila.

"Taliani potrebovali overiť to, či som dcéra svojej matky, pričom nestačil iba rodný list, keďže ona sa druhýkrát vydala a mala iné priezvisko," povedala Petra.

"Príbuzní musia navštíviť množstvo úradov, musia kontaktovať konzulát v danej krajine. Potrebujú vybaviť úmrtný list a pas pre zosnulého," vysvetlila Katarína Šemberová, manažérka obchodu v pohrebníctve Marianum.

Následne však začal proces vybavovania repatriácie

"Museli sme nahlasovať hraničné priechody, ktorými auto bude prechádzať do krajiny a aj z ktorých bude odchádzať a v akých časoch bude tieto hraničné priechody prechádzať," hovorí Petra.

Keďže jej mama plánovala zostať v Taliansku s manželom len pár dní, cestovné poistenie nemala. Všetky náklady tak Petra uhrádzala z vlastného. "Telo vášho blízkeho je nahé zabalené iba do igelitového vreca, ktoré sa uloží do rakvy a to je poslané. Mne to prišlo nehumánne a žiadala som, aby mame obliekli nejaké oblečenie. Od transportu, prevozu, pohrebu, tlmočníckych služieb, právneho zastúpenia do tohto momentu, všetky tieto veci dokopy ma vyšli skoro 30-tisíc eur," uviedla.

"Platí to, že ak má niekto poistenie, tak náklady, organizáciu, aj transport platí poisťovňa. Treba ale povedať, že zaplatí len do výšky sumy, ktorú si poistili," informuje finančný analytik Marián Búlik.

"Nebolo to tak, že ja by som si sadla a niekomu vysvetlila, čo sa mi stalo a ten by mi povedal, že všetky tieto formuláre musíte vypísať," hovorí Petra.

Za posledných päť rokov umrelo v zahraničí vyše 3000 Slovákov

Ich príbuzní veľakrát prežili to isté, čo Petra. Po traume sa preto rozhodla pomáhať iným. Petra preto nedávno založila občianske združenie. "Jeho cieľom je jednak spolupracovať so štátnymi orgánmi, sme síce len na začiatku, ale takéto ambície máme, aby sa zabezpečovalo, že proces repatriácie bude koordinovaný. Nebudú to musieť riešiť pozostalí sami vo svojom mene, ale už tu bude niekto, kto sa vyzná, vie ako to chodí," povedala.

Aj keď sme súčasťou jednotného európskeho priestoru, v mnohých oblastiach však spolupráca medzi štátmi nefunguje. Každá krajina má pri repatriácii tela nastavené pravidlá inak.

"Pokiaľ sa vy sám nebijete za to, aby ste mali svojho blízkeho čím skôr doma, nikoho to nezaujíma," dodala Petra.