Poslanci bez imunity? Aj posledná schôdza bude veselá

Už zajtra sa prvýkrát v tomto roku stretnú naši poslanci. A aj naposledy. V marci nás totiž čakajú predčasné voľby. V laviciach ich čaká program s takmer 80 bodmi. Zdá sa sa však, že búrlivý bude hneď začiatok... Ani 4 koaličné poslanecké kluby stále nie sú dohodnuté, o ktorých zákonoch by sa malo rokovať a o ktorých nie.

Koaliční poslanci budú mať možnosť splniť sľub z programového vyhlásenia vlády a zrušiť si priestupkovú imunitu.

Imunita = nekonečný príbeh

Hoci hlasovanie o zrušení imunity snemovňa pol roka odkladá, predsedovia poslaneckých klubov bývalej koalície tvrdia, že odhodlanie zbaviť sa tejto výhody trvá. Poslanecké návrhy snemovňa v minulosti štyrikrát odsunula a opozičný Smer-SD žiada rokovať len o vládnych zákonoch. Predseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH) do programu zaradil všetky body, konečné slovo však bude mať hlasovanie pléna.

Na úvod schôdze sa plénum opätovne vyjadrí k novele zákona o sociálnych službách, ktorú im prezident Ivan Gašparovič vrátil. Jej kritici, vrátane hlavy štátu, tvrdia, že je retroaktívna a zdraží prístup k službám poskytovaných domovmi sociálnych služieb.

V druhom čítaní rozhodnú o novele zákona o cestnej premávke, ktorá zavádza princíp objektívnej zodpovednosti. Ak bude novela schválená, vlastník auta ponesie zodpovednosť za priestupky, pri ktorých nebude možné zistiť ich vinníka.

Platy zdravotníkov s otáznikom

Schôdzu budú pozorne sledovať aj zdravotné sestry a pôrodné asistentky, keďže národná rada bude rozhodovať o ich minimálnych mzdových nárokoch. Slovenský parlament sa vyjadrí aj k tomu, či sa Chorvátsko stane 28. krajinou Európskej únie a stane sa tak prvou krajinou Západného Balkánu v tejto spoločnosti štátov.

V navrhnutom programe 28. schôdze je aj uznesenie podpredsedu snemovne Milana Horta (SDKÚ-DS), ktorým parlament vyzve prezidenta, aby zvoleného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša vymenoval do funkcie.

Predseda ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka (KDH) chce text zmeniť, aby si parlament od prezidenta vyžiadal len to, aby oficiálne oznámil, či Čentéša vymenuje alebo nie.

Zrušia Mečiarove amnestie!?

Z poslaneckých návrhov je v druhom čítaní okrem zrušenia imunity aj ďalších dvanásť zákonov vrátane ústavného zákona o zrušení tzv. Mečiarových amnestií, ktoré tiež predložili členovia klubov bývalej koalície. Poslanci za KDH čakajú na schválenie svojej novely vysokoškolského zákona, ktorá aj absolventom doktorandského štúdia teológie umožní získať titul PhD. namiesto doterajšieho ThDr.

Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS) chce dvojicou noviel dosiahnuť, aby rodičia, ktorí za ostatné štyri roky neodpracovali aspoň 270 dní, nemali nárok na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa a rodičovské príspevky by sa im okresali na polovicu.

Novelou Ústavy chcú členovia Smeru-SD do ústavného textu zakomponovať ustanovenie, že Slovensko uznáva len menšinové práva na individuálnom základe, na programe je aj obmedzenie strieľania psov a mačiek v lesoch od poslancov za SaS.

Keďže po skončení volebného obdobia sa o zákonoch, ktoré neprešli celým legislatívnym procesom ďalej nerokuje, len teoretickú šancu na schválenie majú návrhy v prvom čítaní.

Predmanželské zmluvy aj nový sviatok

Do marca by ich mohol parlament schváliť len v prípade, že by vláda navrhla rokovať o nich v skrátenom legislatívnom konaní alebo by po ich schválení predseda parlamentu zvolal do volieb ešte jednu schôdzu.

Len malé šance na schválenie tak má návrh Anny Belousovovej, aby kandidáti na starostov a primátorov museli mať prinajmenšom stredoškolské vzdelanie, návrhy členov OKS a SDKÚ-DS na vyhlásenie vzniku Československa 28. októbra za štátny sviatok aj návrhy SaS a Smeru-SD na zavedenie predmanželských zmlúv.

Obyčajní ľudia zrejme nepresadia svoje návrhy na zmenu volebného systému, obmedzenie platov „multifunkcionárov“ či zmrazenie platov poslancov, kým Slovensko nebude mať vyrovnaný rozpočet.

SNS zrejme nepretlačí návrh, ktorý by pre obce stanovil prísnejšie pravidlá pri schvaľovaní umiestňovania pamiatok, Procházka s Janou Žitňanskou (KDH) nepresadia rozšírenie možností domáceho vzdelávania a s najväčšou pravdepodobnosťou sa nezmení ani znenie zákona o štátnom občianstve.

Snahy o to, aby sa na daň z príjmu nad 33-tisíc eur ročne vzťahovala 25-percentná sadzba, aby podniky so základom dane nad 30 miliónov eur platili 22-percentnú daň z príjmov a aby sa na dividendy uplatňovala päťpercentná sadzba budú musieť členovia Smeru-SD odložiť na obdobie po voľbách.

TASR/Tomáš Halász