SNS proti mimovládkam: Zahraniční agenti neprešli, teraz ich chcú označiť ako lobistov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Najprv chcela koalícia mimovládkam ubrať na dvoch percentách pre rodičovské dôchodky. Potom prišla SNS s návrhom označovať tie, ktoré dostanú dary zo zahraničia za zahraničných agentov. Toto nenašlo podporu ani v koalícii. Pred druhým čítaním ale prichádza SNS znenazdania s ďalším vylepšením zákona, ktorý opozícia nazvala šikanou mimovládnych organizácií. Tie, ktoré by sa stretli pre svoju činnosť s politikmi, chce označiť ako lobistov. Hoci zákon o lobizme sa na Slovensku verbálne rieši 20 rokov bez výsledku.
Zo zákona síce vypadne označenie neziskovka zo zahraničnou podporu, ale po novom po pozmeňovacom návrhu by sa z niektorých neziskoviek mohli stať zrejme aj lobisti. Ďalší pozmeňovací návrh poslanca Lučanského prichádza bez diskusie a v druhom čítaní a aj samotní poslanci ho videli len tesne pred rokovaním výboru.
"Časť ohľadom označovania zo zahraničnou podporou bola stiahnutá, zavádza sa ale nová forma výkazu a tiež nový pojem lobing," uviedol poslanec SNS Adam Lučanský. "Zistili ste, že tak ako ste to chceli nálepkovať ich ako zahraničných agentov, že to nie je možné. Tak ich chcete nálepkovať ako lobistov. Chcem vyzvať pána poslanec Lučanského, aby ten návrh stiahol a prepracoval," vyjadril sa poslanec SaS Ondrej Dostál.
"Máme ich veľa na Slovensku, ktoré namiesto toho, aby sa zaregistrovali ako politické strany robia toto pod pláštikom občianskych združení, neziskoviek. Samozrejme na to potrebujú peniaze a my nechceme nič iné len aby sme to stransparentnili a videli, kto podporuje tieto občianske združenia," informoval podpredseda NR SR Tibor Gašpar.
Návrh rozdelil poslancov na dva tábory
"Ako ich šikanovať, zastrašiť, obmedziť ich práva, diskriminovať a nerešpektovať právo na súkromie u darcov a demotivovať darcov," staval sa proti návrhu poslanec PS Branislav Vančo. "Je úplne jedno či je to súkromný subjekt podnikateľské charakteru alebo mimovládna organizácia, ktorá zasiela poštu poslancom ako majú hlasovať, tak to je lobbing," povedal poslanec za SMER Richard Glück. "Tak ako je to napísané by aj organizácie, ktoré sa zúčastňujú dialógu s vládou alebo medzirezortného pripomienkového konania môžu byť chápané ako lobisti," osvetlil poslanec za KDH Marián Čaučík.
Spôsob prijímania i samotný obsah zákona spochybňuje i bývalý splnomocnenec vlády pre tretí sektor, ktorému koaliční poslanci na výbore nedovolili vystúpiť. "Ja to vnímam ako náhubok, ktorý treba dať komukoľvek a ja som veľmi prekvapený, že aj tie organizácie, ktoré chcú pomôcť a sú v poradných orgánoch vlády, od prvého januára sa budú musieť zaregistrovať ako lobistická organizácia. No povedzte mi, ktorá z nich to bude ochotná spraviť," vyjadril sa bývalý splnomocnenec vlády pre tretí sektor Filip Vagač.
Tento zámer vlády už kritizovala aj európska komisia a opozícia avizuje, že ak bude zákon schválený, skončí na ústavnom súde.
K návrhu sa vyjadril aj predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií Marcel Zajac
Zajac: "Toto nie je zákon o lobingu, toto je pokus obmedziť účasť občanov na správe vecí verejných!"
Predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií Marcel Zajac ostro protestuje proti poslaneckému pozmeňovaciemu návrhu z dielne SNS, ktorým by sa v prípade jeho schválenia zaviedla regulácia väčšiny oficiálnych kontaktov mimovládnych organizácií s predstaviteľmi štátnych inštitúcií. Podľa Zajaca, ktorý je podpredsedom poradného orgánu vlády - Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie – je predložený návrh zjavne protiústavný a diskriminujúci, keďže zavádza obmedzenie tzv. lobingu iba pre mimovládky, pričom nereguluje lobing iných sektorov.
Marcel Zajac v tejto súvislosti kritizuje aj fakt, že návrh SNS, ktorým sa mení zákon o neziskových organizáciách neprešiel žiadnym pripomienkovým konaním, nebola k nemu žiadna verejná diskusia a pritom má potenciál predstavovať najväčší negatívny zásah do pôsobenia občianskeho sektora, participácie a princípu partnerstva za posledných 25 rokov.
"Najprv nás chceli označovať ako zahraničných agentov. Keď pochopili, že to v civilizovanej Európskej únii neprijateľne a ohrozovalo by to naše eurofondy, tak nás chcú označovať ako lobistov. Rozhodli sa pripraviť návrh, ako nás zásadne odstaviť od možnosti komunikovať s verejnými funkcionármi, a to nielen pri príprave legislatívy, stratégií a politík tohto štátu, ale vždy keď títo nadobudnú pocit že ich tým chceme priamo alebo nepriamo ovplyvniť. Tento návrh je ešte nebezpečnejší ako označovanie – pretože zásadne obmedzuje možnosti účasti slovenskej verejnosti na rozhodovaní o budúcnosti Slovenska. Je pritom typické, že predstavitelia dnešnej vládnej moci obmedzujú a diskriminujú občiansky sektor, ako jediný v spoločnosti," konštatoval Marcel Zajac.
Predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií tiež zásadne protestuje proti tomu, že návrh SNS poskytuje obrovský priestor pre úradnícku svojvôľu, šikanovanie, pokutovanie a dokonca možné rušenie mimovládnych neziskových organizácií. Výkonný výbor Komory mimovládnych neziskových organizácií dnes o svojich výhradách informoval aj Splnomocnenkyňu vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti, pani Simonu Zacharovú, pod ktorú spadá občianska participácia a zapájanie verejnosti do správy vecí verejných, ktoré by novela zásadne negatívne ovplyvnila.
"Urobíme všetko preto, aby tento diskriminačný návrh neprešiel. No a ak prejde obrátime sa na prezidenta a ak bude treba, budeme vec ťahať až na Ústavný súd do Košíc, alebo Európsky súd do Štrasburgu," konštatoval Marcel Zajac.