Príbeh Honzu Kavalíra dojíma: Život s ALS a radosť z dcérky Elišky

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Množstvo ľudí chytil za srdce príbeh Honzu Kavalíra, ktorý chcel pre nevyliečiteľné ochorenie ALS podstúpiť v apríli eutanáziu, no nakoniec sa rozhodol inak a teraz sa s manželkou Maťkou teší z dvojmesačnej dcérky Elišky. Ich snaha o to, aby si spolu užili každý ďalší deň, inšpiruje obrovské množstvo ľudí na sociálnych sieťach. Ich príbeh ale tiež otvára tému eutanázie, ale aj nedostatočnej starostlivosti štátu o ľudí v ich situácii.

Poznali sa pár mesiacov, keď Honzovi oznámili: Je to ALS. Ich lásku to nezničilo. Iným približovali život s ALS aj cez videá a podcasty. A takéto to bolo, keď zistila, že čoskoro nebude počuť od Honzu ani milujem ťa. Teraz jeho hlas počuje už iba zo starých podcastov alebo ak by si text, ktorý Honzo píše do počítača ovládaním očami, nechala načítať umelou inteligenciou. "Náš posledný spoločný podcast, ktorý máme, tak on mi napísal tie odpovede a ja som ich prehodila do jeho hlasu. To bolo po asi troch rokoch, keď som počula jeho hlas, ako keby sa so mnou rozprával," povedala maželka Honzu Martina Kavalír.

Hlas je ale najmenší problém. Pacient postupne prestáva ovládať telo, nevie prehĺtať, je však plne pri vedomí a odchádza väčšinou pre zlyhanie dýchania. Aj preto Maťa pochopila, keď ju požiadal, aby vybavili eutanáziu vo Švajčiarsku. "Nechce zomrieť, ale musí. To mi tiež povedal." Aj takto Maťo hovorí o asistovanej samovražde.

"My hlásime slobodu a čoraz viac, že sme najviac slobodní, ako sme kedy boli, ale mne to príde úplné naopak. Nemám kontrolu nad svojím životom a neviem, čo je viac," pokračovala Martina. Večer pred odchodom, keď bolo všetko nachystané, si uvedomila, že sú doma takto naposledy, úplne naposledy. V brušku jej rástla Eliška. Na poslednú chvíľu sa rozhodli necestovať. "Poďme to skúsiť. Áno, bude to pre mňa ťažké, ale teraz ako sa narodila, ako som išla z tej pôrodnice a on tam čakal. Tak to by som nevymenila za nič. Neviem si predstaviť, že by som sa vrátila do prázdneho bytu s ňou," dodala Martina.

Starostlivosť je náročná a nebyť pomoci cez zbierky pomoci Belasého motýľa a fyzickej pomoci blízkych, nezvládli by to ani predtým, ani teraz. Štát nemá systém, aby pomáhal a už vôbec nie tak rýchlo, ako rýchlo ide choroba. "Ten chorý človek je odkázaný úplne sám na seba alebo na rodinu a keď nemá tú rodinu, tak naozaj je sám. Ja si to neviem predstaviť, že by som nemala rodinu alebo podporu," pokračovala Martina.

Ich život je apelom na štát. Vilo Rozboril označil práve ich príbeh, ktorý dokonca inšpiruje k sile iných, za jeden z najsilnejších, aké v relácii mal. "Kavalírovci sú príkladom toho, ako láska a život víťazia nad smrťou. A to nepreháňam," povedal moderátor Vilo Rozboril.

Vedia, že sa Honzo nevylieči, ale tiež vedia, že majú stále jeden druhého. "Tisíckrát povie za deň, že ako ju ľúbi. Každý deň, každé ráno sa len teší, keď sa zobudí a keď s ňou večer zaspáva. Cez deň k nemu chodím aj s maličkou, že mu priložím hlávku k hlave," doplnila Martina. Honzo vie, že tu raz pre Elišku nebude. Jeho sny a priania mu ale pomôže splniť Maťa. "Aby ochutnala každé ovocie, aby poznala jeho rodné mesto a nech navštívime každú ZOO," uzavrela Martina-