Betlehemci z Topole: Začali ako deti, no aj ako päťdesiatnici sú tejto tradícii verní

TOPOĽA (OKR. SNINA) / Začali s tým ako malí chlapci a hoci dnes už majú niektorí z nich po 50-ke, tradícii zostali verní. Vidieť v našich dedinách Betlehemcov je už skôr raritou. V tesnej blízkosti ukrajinskej hranice ale partia chlapov dodnes chodieva od domu k domu s malým kostolíkom a prezlečení za pastierov a "gubov" zvestujú narodenie Božieho syna.

Chodenie s Betlehemom je scénicky spracovaný starý zvyk. Muži predstavujú pastierov, ktorí chodia po dedine a ohlasujú narodenie Božieho syna. "My ideme zvestovať Božie narodenie ku každému a pýtame sa – prijmete Betlehemcov toho roku? A ešte sa nám nestalo, aby niekto povedal nie," vysvetlil obyvateľ Topole, Jozef Roš. "Nekončí sa to iba v tom dome, ľudia sa obliekajú a postupne sa k nim pridávajú, nakoniec je z toho velikánska tlupa a krásna atmosféra, ako idú všetci s tými Betlehemcami," opísala manželka gréckokatolíckeho kňaza v Topoli, Dana Kirešová.

Pri pohľade na betlehemské pásmo si možno poviete, že chlapi to museli dlho nacvičovať a navyše si musia presne pamätať každé slovo. No je to inak. "My profesionáli to nepotrebujeme," skonštatoval Jozef Roš. "Nie sú to žiadne trénované hlasy, ale spievame, ako vieme," dodal obyvateľ Topole, Juraj Buraľ. Hlasivky majú ako zvony a slúžia im skvele, hoci spievajú vyše 12 hodín vkuse. No daň za nádherné vystúpenie aj tak poniektorí zaplatia nasledujúci deň. "Ja som guba, tak my padáme na zem a vstávame. No a keď to spravíme v 50-tich domoch aj stými zvonmi, tak kolená budú bolieť určite zajtra," dodal Buraľ.

Tradícia Betlehemcov sa v obci Topoľa dedí z generácie na generáciu

"V našej obci je to už viac ako 200 rokov. Tí mladší sa učia od starších, aby to dostali do krvi," uviedol gréckokatolícky kňaz v Topoli, Lukáš Kireš. "Je to úprimné, je to od srdca, nie je to nič nasilu. Mám 58 rokov a chodím od 14-tich," prezradil Juraj Buraľ.