Utiekol z pekla. Po návrate svoj domov nenašiel

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

SNINA / Bol známy vo svete a dokonca o ňom písali aj v New York Times. Paradoxne, v jeho rodnom meste o ňom nik nevedel, no len doteraz. Hovoríme o najznámejšom rodákovi zo Sniny, Ernestovi Rosinovi. Podarilo sa mu to, čo státisíce ľudí v Osvienčime považovali za zázrak - ujsť. Jeho útek z pekla opísal vo svojej knihe aj Juraj Šebo.

Ernest Rosin sa narodil v židovskej rodine v Snine, neskôr odišiel do Bratislavy. V roku 1942 ho deportovali do koncentračného tábora. "Pre mňa bol ako druhý otec, pretože môj otec na mňa nemal veľa času a Arnošt si ho našiel vždy," uviedol spisovateľ Juraj Šebo.

Spisovateľ Juraj Šebo o sninskom rodákovi píše vo svojej knihe Útek z pekla. Pri písaní mu pomohli aj samotní Sninčania. "Pán Šebo už mal nejakú kostru a potreboval doplniť informácie, zháňali sme materiál a ja som oslovil ľudí, ktorí by o ňom niečo vedeli," uviedol Ján Bocan, predseda občianskeho združenia Európska zberateľská spoločnosť.

To je jeden z impulzov, prečo sa rozhodol písať práve o Ernestovi Rosinovi. "Bol som raz na burze a videl som tam tričko s nápisom Kotleba, náš vodca a Hitlerovu fotku zarámovanú v zlatom ráme, tak som si povedal, čo to je? Kam sa to rútime?" uviedol Šebo.

Vrátil sa do dediny, no nie do svojho domova

Z nacistických lágrov sa podarilo ujsť iba niekoľkým stovkám väzňov. Ernest Rosin bol jedným z nich. Príliš veľa času na plánovanie úteku nemal. Spolu s poľským väzňom sa skryl v jame, ktorá mala jeden krát jeden meter. Tam na nich ďalší dvaja väzni položili dosku a zakryli ju štrkom. Miesto posypali ruským tabakom, aby ich nevyňuchali psy.

Asi 60 ľudí vrátane esesákov ich hľadali vo dne v noci. Obaja museli byť ticho. Po dvoch dňoch z jamy vyšli a štvornožky sa preplazili cez menej stráženú časť tábora.

Ernest Rosin sa rokoch sa síce vrátil do Sniny, no svoju rodinu ani dom tam už nenašiel. Takmer všetci príbuzní zahynuli v koncentračných táboroch. Zomrel vo veku 87 rokov. "Je to veľká škoda, my tých hrdinov nemáme na Slovensku až tak veľa. A aj tých málo čo máme, tak o nich nevieme a toto je jeden z nich," zhrnul Šebo.