12°
Bratislava
Na omši za pápeža Františka odznel aj jeho najsilnejší výrok: Budovať mosty, nie múry
Na omši za pápeža Františka odznel aj jeho najsilnejší výrok: Budovať mosty, nie múry
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
VATIKÁN / V sobotu 26. apríla 2025 sa na Námestí svätého Petra vo Vatikáne konali pohrebné obrady pápeža Františka. Na rad prišla aj záverečná odporúčacia modlitba a rozlúčka.
Svet sa lúči s pápežom Františkom
Začiatok slávnosti
Slávnosť sa začala vstupnou antifónou: "Večný odpočinok daj mu, Pane, a svetlo večné nech mu svieti." Zhromaždení veriaci sa modlili žalmy pripomínajúce Božiu vernosť a nádej na večný život.
Po úvodných obradoch celebrant pozdravil veriacich a vyzval na pokánie slovami: "Bratia a sestry, uznajme svoje hriechy, aby sme mohli dôstojne sláviť sväté tajomstvá." Nasledoval spev Pane, zmiluj sa a modlitba dňa (kolekta), v nej sa veriaci modlili, aby pápež František, ktorý spravoval Kristovu Cirkev v láske, prijal od Boha odmenu verného správcu.
Po Bohoslužbe slova nasledovalo čítanie zo Skutkov apoštolov a z Listu Filipanom, ktoré hovorili o Kristovej moci premieňať naše smrteľné telá. Evanjelium podľa Jána zaznelo o Ježišovej trojnásobnej otázke Petrovi: "Miluješ ma?" a výzve: "Nasleduj ma."
Po homílii nasledovala modlitba veriacich, kde zhromaždení prosili za:
pápeža Františka, aby bol prijatý do kráľovstva svetla a pokoja,
za Cirkev, aby bola verným nástrojom obnovy v Kristovi,
za všetky národy sveta, aby sa spájali v spravodlivosti a pokoji,
za všetkých zosnulých pápežov a služobníkov Cirkvi,
a za všetkých veriacich zosnulých.
Eucharistická liturgia pokračovala prednášaním obetných darov a spevom: "Osvieť moje oči, aby som nezaspal večnou smrťou." Celebrant vo svojej modlitbe prosil, aby pápež František, ktorý bol medzi ľuďmi nástrojom Božej lásky a pokoja, mohol naveky s radosťou požívať ovocie svojho apoštolského života.
Pri speve prefácie sa vyjadrila nádej na blažené vzkriesenie: "Tvojim veriacim, Pane, život sa nemení, ale premieňa." Po premenení a modlitbe Otče náš si prítomní vymenili znak pokoja.
Po svätom prijímaní sa zhromaždení modlili, aby duša pápeža Františka teraz naplno zakúsila pravdu, ktorú počas svojho života ohlasoval.
Nakoniec prišli na rad záverečná odporúčacia modlitba a rozlúčka: celebrant vyzval veriacich, aby zverili dušu pápeža Františka Božej milosrdnej láske. Modlil sa, aby ho Boh prijal do svojho pokoja a v posledný deň vzkriesil jeho telo. Prostredníctvom príhovoru Panny Márie, Kráľovnej apoštolov a Ochránkyne rímskeho ľudu, bola vyprosovaná útecha pre Cirkev vo svetle Kristovho zmŕtvychvstania.
Celý text homílie kardinála Giovanniho Battistu Re
Posledný obraz o ňom, ktorý nám zostane v očiach i v srdci, je z uplynulej slávnosti Veľkonočnej nedele, keď nám napriek vážnym zdravotným problémom chcel udeliť požehnanie z lodžie Baziliky svätého Petra a potom zišiel na toto námestie, aby z otvoreného papamobilu pozdravil veľký dav zhromaždený na veľkonočnú svätú omšu.
S našou modlitbou teraz chceme zveriť dušu milovaného pápeža Bohu, aby mu daroval večné šťastie v žiare a sláve svojho nesmierneho milosrdenstva.
Osvetľuje nás a vedie evanjeliový úryvok, v ktorom zaznieva samotný Kristov hlas, oslovujúci prvého z apoštolov: "Šimon, syn Jánov, miluješ ma viac ako títo?“ A Petrova odpoveď bola rýchla a úprimná: "Pane, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa mám rád." A Ježiš mu zveril veľké poslanie: "Pas moje ovce." To zostane trvalou úlohou Petra a jeho nástupcov – služba lásky v stopách Majstra a Pána Krista, ktorý "neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých" (Mk 10, 45).
Napriek záverečnej krehkosti a utrpeniu si pápež František zvolil túto cestu darovania sa až do posledného dňa svojho pozemského života. Kráčal v stopách svojho Pána, Dobrého pastiera, ktorý miloval svoje ovce až do krajnosti. A robil to s odvahou a pokojom, blízko svojmu stádu – Cirkvi Božej – pamätajúc na Ježišovu vetu, ktorú cituje apoštol Pavol: "Blaženejšie je dávať ako prijímať" (Sk 20, 35).
Keď bol kardinál Bergoglio 13. marca 2013 zvolený na konkláve za nástupcu pápeža Benedikta XVI., mal za sebou roky rehoľného života v Spoločnosti Ježišovej, a najmä bol obohatený 21-ročnou pastoračnou skúsenosťou v arcidiecéze Buenos Aires, najprv ako pomocný biskup, potom ako koadjútor a napokon ako arcibiskup.
Rozhodnutie prijať meno František sa okamžite javilo ako voľba programu a štýlu, ktorým chcel formovať svoj pontifikát, inšpirujúc sa duchom svätého Františka z Assisi.
Zachoval si svoj temperament a pastoračný spôsob vedenia a hneď vtlačil spravovaniu Cirkvi pečať svojej silnej osobnosti, nadväzoval priamy kontakt s jednotlivcami a národmi, túžil byť blízko všetkým, s osobitnou pozornosťou voči ľuďom v núdzi, neúnavne sa rozdával najmä pre posledných tohto sveta – pre vylúčených. Bol pápežom medzi ľuďmi, so srdcom otvoreným pre všetkých. Bol tiež pápežom vnímavým na nové výzvy spoločnosti a na to, čo Duch Svätý vzbudzoval v Cirkvi.
Typickým slovníkom a jazykom bohatým na obrazy a metafory sa vždy snažil osvetľovať problémy našej doby múdrosťou evanjelia, ponúkajúc odpovede vo svetle viery a povzbudzujúc žiť kresťansky výzvy a rozpory týchto čias, ktoré rád označoval ako "zmenu epochy“.
Mal veľkú spontánnosť a neformálnym spôsobom oslovoval všetkých – aj ľudí vzdialených od Cirkvi.
Bol plný ľudského tepla a hlboko citlivý na dnešné drámy. Pápež František naplno prežíval úzkosti, utrpenia i nádeje nášho globalizovaného sveta a rozdával sa v úsilí potešovať a povzbudzovať posolstvom schopným priamo a bezprostredne zasiahnuť srdcia ľudí.
Jeho charizma prijatia a počúvania, spojená so správaním zodpovedajúcim dnešnej citlivosti, sa dotýkala sŕdc a usilovala sa prebúdzať morálne a duchovné sily. Primát evanjelizácie sprevádzal jeho pontifikát – šíril radosť evanjelia s jasným misijným dôrazom, čo bolo aj názvom jeho prvej apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium. Radosť, ktorá napĺňa srdce dôverou a nádejou každému, kto sa zveruje Bohu.
Hlavným motívom jeho misie bola aj presvedčenosť, že Cirkev je domovom pre všetkých – domom s vždy otvorenými dverami. Často používal obraz Cirkvi ako "poľnej nemocnice“ po bitke, v ktorej je mnoho ranených. Hovoril o Cirkvi, ktorá chce s rozhodnosťou liečiť problémy ľudí a veľké utrpenia, ktoré trhajú dnešný svet. Ukazoval obraz Cirkvi, ktorá je schopná sa skloniť ku každému človeku – bez ohľadu na jeho vierovyznanie či stav – a uzdravovať jeho rany.
Jeho gestá a výzvy v prospech utečencov a migrantov boli nespočetné. Neúnavne zdôrazňoval, že treba konať v prospech chudobných.
Symbolicky významné je, že jeho prvá cesta ako pápeža smerovala na ostrov Lampedusa – symbol tragédie migrácie, kde zahynuli tisíce ľudí v mori. V rovnakom duchu sa niesla aj jeho cesta na Lesbos, ktorú absolvoval spolu s ekumenickým patriarchom a aténskym arcibiskupom, ako aj slávenie svätej omše na hranici medzi Mexikom a Spojenými štátmi počas jeho cesty do Mexika.
Zo 47 náročných apoštolských ciest vojde do dejín osobitne návšteva Iraku v roku 2021, ktorú uskutočnil napriek všetkým rizikám. Táto náročná apoštolská cesta bola balzamom na otvorené rany irackého ľudu, ktorý veľmi trpel pod neľudským konaním ISIS. Bola to cesta významná aj pre medzináboženský dialóg – ďalší dôležitý rozmer jeho pastoračného pôsobenia. S apoštolskou cestou v roku 2024 do štyroch krajín Ázie a Oceánie pápež dosiahol "najvzdialenejšie periférie sveta“.
Pápež František neustále kládol do centra evanjelium milosrdenstva a opakovane zdôrazňoval, že Boh sa nikdy neunaví odpúšťať: on vždy odpúšťa – nech je situácia kajúceho akákoľvek, ak sa vráti na správnu cestu.
Chcel mimoriadny Jubilejný rok milosrdenstva, aby ukázal, že milosrdenstvo je "srdcom evanjelia“. Milosrdenstvo a radosť evanjelia sú dve kľúčové slová pontifikátu pápeža Františka.
Na rozdiel od toho, čo nazval "kultúrou vyraďovania“, hovoril o kultúre stretnutia a solidarity. Téma bratstva prenikala celý jeho pontifikát s dôraznou naliehavosťou. V encyklike Fratelli tutti chcel oživiť celosvetovú túžbu po bratstve – pretože všetci sme deťmi toho istého Otca, ktorý je na nebesiach. Silno pripomínal, že všetci patríme k jednej ľudskej rodine.
V roku 2019, počas cesty do Spojených arabských emirátov, pápež František podpísal dokument o "Ľudskom bratstve pre svetový mier a spoločné spolužitie", poukazujúc na spoločné Božie otcovstvo.
Svojím posolstvom encykliky Laudato si’ sa prihovoril ženám a mužom celého sveta a upriamil pozornosť na povinnosť a spoločnú zodpovednosť za náš spoločný domov. "Nikto sa nezachráni sám.“
Tvárou v tvár vyčíňaniu mnohých vojen v týchto rokoch – s neľudskými hrôzami a nespočítateľnými obeťami a skazou – pápež František neprestajne dvíhal svoj hlas a úpenlivo prosil o mier, vyzýval k rozumnosti a čestnému dialógu, ktorý by mohol priniesť riešenia, lebo – ako hovorieval – vojna je len smrť ľudí, ničenie domov, nemocníc a škôl. Vojna vždy zanecháva svet horší, než aký bol predtým: je vždy bolestivou a tragickou porážkou pre všetkých.
"Budovať mosty, nie múry" – táto výzva bola jednou z jeho opakovaných tém. A jeho služba vo viere ako nástupcu apoštola Petra bola vždy spojená so službou človeku vo všetkých jeho dimenziách.
V duchovnom spojení s celým kresťanstvom sme sa tu dnes zhromaždili v hojnom počte, aby sme sa modlili za pápeža Františka, aby ho Boh prijal do veľkosti svojej lásky.
Pápež František zvyčajne zakončieval svoje príhovory a stretnutia slovami: "Nezabudnite sa modliť za mňa."
Drahý pápež František, teraz prosíme teba, aby si sa modlil za nás. Prosíme ťa, aby si z neba požehnal Cirkev, požehnaj Rím, požehnaj celý svet, ako si to minulú nedeľu urobil z lodžie tejto baziliky v poslednom objatí s Božím ľudom – a zároveň symbolicky s celým ľudstvom, ktoré úprimným srdcom hľadá pravdu a nesie vysoko fakľu nádeje.
