Prísny pôst, žiadne mäso a krížová cesta. Takto vyzerá Piatok utrpenia Pána

SLOVENSKO / Veľký piatok, ktorého názov sa podľa Rímskeho misála zmenil na Piatok utrpenia Pána, je pre kresťanov spomienkou na deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V katolíckych kostoloch sa v tento deň – ako v jedinom dni v roku – neslávi svätá omša a oltáre zostávajú bez chrámového rúcha.

Prečítajte si tiež

Dnes je Veľký piatok, najväčší veľkonočný sviatok

Veriaci dodržiavajú prísny pôst a zdržiavajú sa mäsitých pokrmov. Je to deň pokánia a modlitieb. Na mnohých miestach v obciach a mestách Slovenska sa dnes konajú krížové cesty, ktoré sa uskutočňujú ako pripomienka utrpenia a smrti Ježiša Krista – často aj priamo v kostoloch.

Popoludňajšie obrady Piatka utrpenia Pána (Veľkého piatka) pozostávajú z bohoslužby slova, modlitby veriacich, poklony pri Svätom kríži a svätého prijímania. Ľudia prichádzajú počas dňa pokloniť sa i k symbolickému Božiemu hrobu.

Prečítajte si tiež

Veľkú noc si môžete uctiť aj doma, hovorí teológ

Prikázaný sviatok

Aj v gréckokatolíckej cirkvi je to veľký a prikázaný sviatok a deň prísneho pôstu. Ráno sa v kostoloch tejto cirkvi konajú bohoslužby nazývané Kráľovské hodinky a popoludní býva Svätá liturgia Jána Zlatoústeho s večierňou a s obradom uloženia plaščenice (plátna s vyobrazením mŕtveho Krista) do symbolického hrobu.

Za významný sviatok považujú piatok aj veriaci evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. V kostoloch po celom Slovensku sa konajú pašiové služby Božie s Večerou Pánovou.

Prečítajte si tiež

Prísny pôst a oltáre bez rúcha. Takto slávia veriaci Piatok utrpenia Pána