Slovák pomáha Japoncom, aj kolonizácii Marsu. Výskumom

Černobyľ a Fukušima. Dve najväčšie jadrové katastrofy v histórii ľudstva. Tisíce mŕtvych, opustené ulice, prázdne detské ihriská, zamorené ovzdušie, kontaminovaná pôda. Môže ešte na tomto území vzniknúť aj niečo dobré? Slovenský vedec Martin Hajduch sa to pokúša zistiť.

Na tanier nie, napríklad biopalivo

Takmer 40-tisíc km2 zamorenej, zničenej a zdevastovanej pôdy zostalo po výbuchu v ukrajinskom Černobyle. Na tomto území odvtedy nikto nič nepestoval, nesial. Zamorené polia ostali nedotknuté a nevyužité. Je vôbec možné ešte niekedy niečo na týchto poliach pestovať?

Martin Hajduch z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV V Nitre sa už niekoľko rokov pokúša zodpovedať túto otázku. Jeho odpoveď je jednoznačná: "Dá sa to, no plodiny z rádioaktívnej pôdy nikdy nebudú vhodné na konzumáciu."

Martin však skúma aj možnosť využitia zamorených oblastí na pestovanie rastlín, ktoré by sa dali využiť aspoň na technické účely.

"Napríklad z ľanu a repky olejnej sa dá získať olej. Ten sám o sebe nie je rádioaktívny, dá sa použiť na výrobu bionafty. Teraz chceme bližšie preskúmať , či je takýto olej naozaj vhodný a či nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo," vysvetľuje Martin. Dodáva, že takýto výskum zatiaľ nikto nerobil.

V Černobyle má políčka...

V Černobyle sú súčasťou výskumu dve políčka. Jedno sa nachádza práve v zamorenej zóne, druhé, kontrolné, v oblasti, kde sa človek už môže nadýchnuť bez strachu z trvalých následkov. Vedci pozorujú rastliny z týchto dvoch políčok a porovnávajú ich. V kontaminovanej zóne je rádioaktivita asi 20-krát vyššia.  Rastliny sú menšie, majú menej semiačok, rozdiel je aj v proteínoch.

Časom sa však vedia prispôsobiť rádioaktívnej pôde. "Keď idete do Černobyľu teraz, dvadsať rokov po havárii, tak by ste nezbadali, že ste na území, ktoré bolo dejiskom veľkej jadrovej katastrofy," hovorí Hajdúch.

NYT, BBC, NASA. Slovák "celebritou"

Výskum Martina Hajdúcha obletel už takmer celý svet. Písali o ňom médíá ako New York Times, BBC, vedecké časopisy či tiež časopis NASA.

Ak to bude možné, tento vedec by chcel svoj výskum rozšíriť aj na japonskú Fukušimu. "Už na tom trošku spolupracujeme s jednou japonskou kolegyňou, ale nechcem predbiehať, pretože takýto výskum musí schváliť najprv japonská vláda," objasňuje Hajdúch.

Kolonizácia Marsu. Aj tam pomôže

Samotný výskum  môže v budúcnosti prispieť k zmierneniu následkov týchto katastrof, tiež teroristických činov, súvisiacich s jadrom. Mohol by pomôcť pri letoch do vesmíru, kde je vesmírna rádioaktivita a dokonca časopis NASA hovorí aj o možnom sci-fi aspekte výskumu a to, že by sa dal využiť, keby sa ľudstvo rozhodlo kolonizovať Mars.

Spravodajská aplikácia Noviny TV JOJ pre iPhone TU. ZADARMO.

sita

+29 fotiek

Jadrová katastrofa v Černobyle, 26. apríla 1986