Nových sedem divov sveta oslavuje päť rokov

Nových sedem divov sveta bolo vyhlásených pred piatimi rokmi, 7. júla 2007 v portugalskom Lisabone na základe ankety. V nej hlasovalo približne 100 miliónov ľudí z celého sveta.

CHICHÉN ITZÁ (Mexiko) 

ISIFA

Najznámejšie chrámové mesto na mexickom poloostrove Yucatán slúžilo od 9. do konca 15. storočia ako politické a ekonomické centrumu civilizácie Mayov a Toltékov. Unikátne architektonické diela ako Kukulkánová pyramída, Chrám bojovníkov či kruhové observatórium Caracol stoja uprostred džungle až viac ako tisíc rokov. Mesto pomenované podľa posvätného cenotu, prírodného jazierka, ktoré slúžilo ako obetné miesto, je zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

KOLOSEUM (Taliansko)

ISIFA

Amfiteáter Fláviovcov vybudovaný z iniciatívy rímskeho cisára Vespasiána v prvom storočí nášho letopočtu slúžil ako aréna pre hry, zápasy gladiátorov a zvierat. Diváci tu mohli vidieť aj divadelné predstavenie a námorné bitky. Amfiteáter s pôdorysom elipsy a otvorenými galériami z kameňa a mramoru býval vysoký 48 metrov, dlhý 189 metrov a široký 156 metrov. Po zákaze hier v 5. storočí zostalo Koloseum opustené, neskôr bolo poškodené množstvom zemetrasení a svojvoľným rozoberaním zo strany obyvateľov Ríma. V zozname svetového dedičstva je od roku 1980.

MACHU PICCHU (Peru)

ISIFA

Posvätnú pevnosť Inkov ukrytú v horskom teréne Ánd vo výške 2 360 metrov na morom objavil len pred 101 rokmi americký archeológ Hiram Bingham. Komplex chrámov, palácov, terás a záhrad postavený z presne opracovaných kvádrov bez spojiva, vznikol okolo roku 1450 zrejme z popudu vládcu Inkov Pachacúteca Yupanguiho.

Necelých sto rokov po svojom vzniku bolo miesto náhle opustené. Našťastie však uniklo pozornosti španielskych dobyvateľov na rozdiel od 80 kilometrov vzdialeného centra ríše Inkov - Cuzca. Jedna z najnavštevovanejších turistických atrakcií v Peru (v zozname UNESCO od roku 1983) zostáva veľkou záhadou. Stále sa totiž nevie, k čomu presne Machu Picchu slúžilo. 

PETRA (Jordánsko)

ISIFA

Obytné miestnosti, chrámy, hrobky pokladníc, kúpele, skrátka celé mesto, vytesali do ružového pieskovca v jordánskej púšti kočovníci Nabatejci. Pred 2 000 rokmi dokázali z tejto zdanlivo nehostinnej končiny urobiť bohaté mesto, kde sa zastavovali kupecké karavany s kadidlom z Arábie, indickým korením a čínskym hodvábom.

Začiatkom letopočtu Petru dobyli Rimania. Po križiackych výpravách mesto zmizlo západným civilizáciám z očí. Jeho tajomstvo potom dlhé storočia strážili beduíni, ktorí v skalných obydliach žili. Zo zabudnutia Petru prebudil v roku 1812 Švajčiar Johann Burckhardt, ktorý sa sem nechal doviesť v prestrojení za moslimského pútnika. Petra znamená v starej gréčtine kameň. V zozname UNESCO je od roku 1985.

SOCHA KRISTA SPASITEĽA (Brazília)

ISIFA

Obria socha Krista Spasiteľa nad Rio de Janeiro je údajne najnavštevovanejším miestom v Brazílii. Vyhliadková terasa totiž ponúka jeden z najkrajších pohľadov na Guanabarskú zátoku a druhé najväčšie brazílske mesto.

Socha v štýle ard deco bola na vrchole hory Corcovado odhalená v októbri 1931. Vytvoril ju sochár Paul Landowski podľa návrhu Brazilca Heitora de Silvu Costy. Základom je železobetónová konštrukcia, ktorá je zvonka obložená plášťom z matného bieleho mastenca. Monument vrátane podstavca meria 38 metrov a váži viac než 1 100 ton. Rozpätie paží Krista dosahuje 28 metrov.

TADŽMAHÁL (India)

ISIFA

Mauzoleum vysoké 75 metrov postavil v indickej Ágre pri rieke Jamuna cisár Šáhdžahán v roku 1648 na pamiarku svojej milovanej manželky Mumtáz Mahal. Stavba hrobky na mramorovom podstavci uprostred okrasných záhrad trvala 22 rokov a pracovalo na nej 20 000 robotníkov. Pri každom rohu podstavcu sa týči minaret, stavbu doplňujú dve pieskovcové budovy. 

Biely mramor putoval do Ágry z lomu vzdialeného 300 kilometrov. Povrch Tadžmahálu zdobia polodrahokamy aj drahokamy. Kaligrafická výzdoba je z čierneho mramoru, Farba mauzólea sa mení podľa dopadajúceho svetla. Do zoznamu UNESCO bol zaradený v roku 1983.

ČÍNSKY MÚR (Čína)

ISIFA

Najrozsiahlejšia stavba na svete a údajne jediná viditeľná z vesmíru sa začala stavať v 3. storočí pred našim letopočtom v dobe vlády dynastie Čchin, ako ochrana pred mongolskými nájazdami. Čínu križuje z provincie Kan-su na západe až k Liaotungskému zálivu na východe.

Súčasná podoba Čínskeho múru je z 15. až 17. storočia, kedy bola vystavaná jej najdlhšia časť. V čínštine doslova "dlhá stena" (Čchang
čcheng) merala najmenej 21 000 kilometrov. Zistili to čínski vedci v nedávno zverejnenom výskume. Väčšina múru, miestami vysoká až 11 metrov, ale už nestojí. UNESCO stavbu zaradilo do zoznamu svetového dedičstva v roku 1987. 

Mezinárodnú anketu zorganizovala nadácia New7Wonders Foundation, ktorú pred 11 rokmi založil švajčiarsko-kanadský bohatý filmár a cestovateľ Bernard Weber. "Nevedecký" projekt vzbudzoval od začiatku rozporuplné reakcie, s anketou napríklad nesúhlasil Výbor pre svetové kultúrne a prírodné dedičstvo UNESCO.

Spravodajská aplikácia Noviny TV JOJ pre iPhone TU. ZADARMO.