FOTOGALÉRIA. Curiosity má za sebou testovaciu jazdu

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Vesmírne vozidlo Curiosity, ktorého úlohou je hľadať dôkazy, či bolo prostredie na Marse niekedy vhodné pre mikrobiologický život, dokončilov stredu úspešne svoju testovaciu jazdu. Robotická sonda prešla tri metre, potom sa otočila o 90 stupňov a zacúvala.

+3 fotky

Curiosity má za sebou testovaciu jazdu

Sonda za 2,5 miliardy dolárov vyslala na Zem snímky z testovacej jazdy, ktoré ukazujú stopy jej kolies v marsovskej pôde. Stredajší test bol ďalší z rady skúšok, ktoré majú preveriť správny chod systémov pojazdného laboratória, ktoré je schopné sa každý deň presunúť o desiatky metrov.

Komplikované ovládanie

Stroj ovládajú 16 vodiči, ktorí mu zadávajú príkazy prostredníctvom programovacích príkazov. Vodiči sa nestarajú iba o pohyb kolies, ale aj o manipuláciu s viac než dvojmetrový robotickým ramenom.

Vozidlo Curiosity je síce ovládané zo Zeme, ale napriek tomu má určitú voľnosť pri navigácii. "Vozidlo je schopné vybrať si vlastnú cestu," povedal jeden z vodičov sondy Jeff Biesiadecki.

Poškodený senzor

Na vozidle sa však poškodil jeden zo senzorov na monitorovanie vetra. Zatiaľ nie je známe, ako presne k poškodeniu došlo, podľa odborníkov sa tak však pravdepodobne stalo po náraze menších kameňov počas pristávacieho manévru.

Senzor na monitorovanie vetra je jedným z prístrojov, ktoré zaznamenávajú údaje o teplote, tlaku vzduchu, vlhkosti, rýchlosti a smere vetra alebo množstve ultrafialového žiarenia. Curiosity má ešte jeden senzor na zaznamenávanie vetra, ktorý je v poriadku. "S jedným senzorom nebudeme môcť tak presne určovať rýchlosť a smer vetra, keď bude fúkať z určitého smeru. Myslím si však, že s tým budeme vedieť niečo spraviť," uviedol vedec Ashwin Vasavada.

Vesmírne auto

Sonda Curiosity má veľkosť osobného automobilu, šesť kolies a je vybavená napríklad robotickým ramenom, niekoľkými spektrometrami, vŕtačkou, dvoma videokamerami či laserom a ďalšími nástrojmi, ktoré budú analyzovať vzorky. Do vesmíru ju vyniesla raketa Atlas 5, ktorá vyštartovala 26. novembra 2011 z floridského Mysu Canaveral. Na Marse pristála 6. augusta v kráteri Gale, ktorý si vedci vybrali ako miesto pristátia pre jeho početné vrstvy sedimentov a pre vrch vysoký takmer päť kilometrov.

Na Mars poletí ďalšia sonda

Predstavitelia amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) tento týždeň oznámili, že v roku 2016 plánujú poslať na Mars ďalšiu sondu. Nová sonda sa bude volať InSight (Interior Exploration using Seismic Investigations, Geodesy and Heat Transport) a jej úlohou bude skúmať vnútro planéty. Vedci by vďaka nej chceli získať viac informácií o pôvode terestriálnych planét, medzi ktoré patrí aj Zem.

Na rozdiel od Curiosity pôjde o statickú sondu, ktorej dizajn bude podobný sonde Phoenix z roku 2008. InSight bude obsahovať viacero nástrojov, pomocou ktorých bude napríklad merať teplotu na Marse alebo zaznamenávať zemetrasenia. Odborníci by z týchto údajov chceli zistiť, či má Mars tekuté alebo pevné jadro a prečo jeho povrch nie je rozdelený na tektonické platne, ako je tomu na Zemi. Cena plánovaného projektu je 425 miliónov dolárov (v prepočte 345,5 milióna eur), pričom v tejto sume nie je ešte zahrnutá samotná doprava na Mars.

Curiosity poslala z Marsu už viacero záberov, pozrite si reportáž.