Einsteinov mozog nebol veľký, ale zato veľmi zložitý

Albert Einstein nemal veľký mozog, zato bol veľmi komplikovaný. Píše sa to v štúdii, ktorá zhrnula výsledky vôbec prvého skúmania mozgu otca teórie relativity. Po jeho smrti, v roku 1955, jeho mozog zvážili, hmotnosť 1230 však zodpovedá priemeru.

Potom tkanivá rozrezali na 240 sekcií a ďalšie dve tisícky plátkov, aby ich mohli neurológovia ďalej študovať. Väčšina preparátov sa však stratila. Antropológ Dean Falk z Floridskej štátnej univerzity si dal tú námahu a zhromaždil tie, ktoré sa zachovali. Následne ich spojil dokopy na základe fotografií patológa Thomasa Harveyho. Ten mozog pred 57 rokmi preparoval.

Výnimočne komplikované závity

"Na každom laloku jeho mozgu sú oblasti s výnimočne komplikovanými závitmi," napísal Falk v odbornom magazíne Brain. Už v minulosti sa špekulovalo, že množstvo rýh v mozgovej kôre, hlavne na čelnom laloku, môže súvisieť s genialitou.

Falk taktiež zistil, že Einsteinov mozog mal zväčšené oblasti prenášajúce nervové impulzy do tváre a jazyka a čelné laloky boli zväčšené v miestach, ktoré sú zodpovedné za koncentráciu a plánovanie.

Falk sa teraz pokúsi nájsť odpoveď aj na otázku, či je Einsteinova genialita takpovediac produkt jeho mimoriadneho mozgu alebo je to presne naopak, a teda, že sa vďaka jeho genialite mozog takto prispôsobil. 

Spravodajská aplikácia Noviny TV JOJ pre iPhone TU. ZADARMO.

SITA