Nevieme deň, ale hodinu smrti už áno, odkazujú vedci

BRATISLAVA / Viaceré vedecké tímy vo svete skúmajú niečo, čo zatiaľ nikto nevidel - smrť. Najnovšie tvrdia, že smrť nie je čierna, ale bledomodrá. Okrem toho vraj už vedia vyrátať aj hodinu našej smrti a deň sa im hádam čoskoro podarí tiež.

Väčšina z nás by na otázku, akej farby je smrtka, odpovedala že biela. Brtiskí vedci by však nesúhlasili. Podľa nich je vraj modrá.

Dokazujú to pokusy na týchto červíkoch, ktoré v okamihu smrti vyžarujú bledomodré svetlo. "Vlastne dávajú tým najavo, že produkujú istý proteín, ktorý je modrý... a zároveň zapríčiňuje úhyn buniek," uviedol Július Hodosy z ústavu molekulárnej biomedicíny LF UK.

Vedci hodinu už poznajú

Smrť je teda po novom modrá. Vedci, tentoraz americkí, išli v skúmaní smrti ešte ďalej. "Nepoznáte dňa, ani hodiny," hovorí Biblia. No americkí vedci tvrdia, že hodinu smrti už vraj poznajú, zostáva len zistiť deň. 

Každému z nás vedia vypočítať, či to bude o 11-tej predpoludním, alebo o 6 popoludní. Tak to máme mať zakódované v našich génoch. "Ide o P-1 gén, ktorý riadi vnútorné cykly. Vedci zistili, že máme rôzne varianty tohto génu... je štatisticky vyššie riziko či umrieme v doobedňajších hodinách alebo poobede," dodáva Hodosy.

Rovnaký čas smrti u predkov

Tento gén je dedičný, a tak hodina smrti môže byť rovnaká u viacerých predkov. Gén riadi okrem hodiny smrti aj čas prepuknutia choroby a fázy aktivity a únavy. Napríklad únavu zvyčajne cítime popoludní okolo piatej. 

A vtedy zvyčajne vraj aj navonok prepukne nádcha či chrípka. S tým ale lekári nie celkom súhlasia. V praxi napríklad srdciarov smrť kosí najčastejšie skoro ráno. "Medzi treťou a šiestou ráno," dodáva Hodosy.

V praxi teda výpočet amerických vedcov akosi nie celkom funguje, tak ako na papieri. "Každopádne je to len štatistický ukazovateľ," dodáva Július Hodosy z Ústavu molekulárnej medicíny Lekárskej fakulty.

Článok si môžete pozrieť aj cez iPhone či iPad vďaka novej aplikácii. ZADARMO.

ISIFA