Slnko zaspalo, hrozí malá doba ľadová!
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Vedci bijú na poplach! Slnko v našej slnečnej sústave vraj upadlo do spánku a hrozí, že sa výrazne ochladí. Slnko malo v roku 2014 vykazoval najväčšiu aktivitu a pritom na aktivite stratilo. Podľa aktuálnych dát dokonca hrozí ďalšia doba ľadová. Informáciu priniesol britský denník Daily Mail.
Slabá slnečná aktivita
Rok 2013 mal byť rokom "slnečného maxima". Výskumníci však hovoria, že slnečná aktivita je len zlomkom toho, čo očakávali. Aktuálne podmienky, sú veľmi podobné situácii v roku 1645, keď bolo obdobie takzvanej mini doby ľadovej, píše britský denník Daily Mail
Môže sa ochladiť, upozorňujú vedci
"Bez ohľadu na to, aké opatrenia použijeme, solárna aktivita klesá," povedal pre BBC Richard Harrisom z výskumného laboratória v meste Chiltone, ktoré je v anglickom grófstve Oxfordshire. Vedec verí, že znížená aktivita slnka môže spôsobiť veľké klimatické zmeny a že je približne 20 percentná šanca na to, aby nastali veľké teplotné zmeny. Píše sa v článku Daily Mail.
"Bol som solárny fyzik 30 rokov, ale nikdy som nič také nevidel," dodal Harrisom. Hovorí, že tento jav môže viesť k chladnejším zimám, ktoré budú podobné tým, ktoré boli v priebehu "Maunderovho minima".
Maunderovo minimum
Maunderovo minimum ( tiež známe ako dlhodobé slnečné minimum ) je názov používaný pre obdobie, ktoré sa začalo asi v roku 1645 a pokračovalo až do roku 1715, kedy sa vytvorili mimoriadne vzácne slnečné škvrny, aké neboli dovtedy nikdy pozorované. To spôsobilo napríklad aj zamrznutie rieky Temža v Londýne.
Tento okamih zachytil na olejomaľbe aj maliar Abraham Hondius, na ktorej namaľoval London Bridge a zamrznutú Temžu. Toto obdobie slnečnej nečinnosti, tiež zodpovedá klimatickému obdobiu nazývanému tiež "malá doba ľadová".
Pre toto obdobie je typické zamŕzanie riek, ktoré sú za normálnych okolností bez ľadu a tiež celoročný sneh aj v nižších nadmorských výškach. Podľa NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír), práve toto je dôkazom toho, že Slnko malo už podobné obdobia aj v minulosti. Spojenie medzi slnečnou aktivitou a klímou v jednotlivých oblastiach, budú predmetom ďalšieho výskumu NASA.
Môžu za to ľudia?
Lucie Greenová z University College v Londýne verí, že všetko môže byť inak a tentoraz sa to deje v dôsledku ľudskej činnosti. "Máme k dispozícii 400 rokov pozorovaní a vidíme veľmi podobné fázy, aké boli počas Maunderovho minima. Žijeme v odlišnom svete. Je ťažké povedať, kam až siahajú dôsledky ľudskej činnosti," dodala Greenová.
Vlani americká NASA varovala, že niečo neočakávané sa deje na Slnku. Rok 2014 mal byť rokom "slnečného maxima," a teda vrchol zo slnečného cyklu, ktorý trvá 11 rokov. Ale ako aktuálne dáta ukazujú, slnečná aktivita je relatívne nízka.
Slnečný cyklus
Slnečná aktivita, je podľa vedcov ako hojdačka alebo kyvadlo. Na jednom konci cyklu, je Slnko v dobe pokoja a má na sebe len niekoľko slnečných škvŕn a deje sa len málo erupcií. Na druhej strane, solárne maximum, prináša so sebou vysoký počet slnečných škvŕn a časté slnečné búrky. Je to pravidelný cyklus, ktorý sa opakuje každých 11 rokov. Realita je však zložitejšia. Astronómovia počítajú slnečné škvrny už po celé stáročia a z výsledkov je jasné, že slnečný cyklus nie je pravidelný.
Odborníci sú zmätení zo zjavného nedostatku slnečnej aktivity a pýtajú sa NASA, kde je problém. Avšak, solárny fyzik Dean Pesnell, ktorý pracuje pre NASA verí, že má iné vysvetlenie. "Ide o slnečné maximum, ale je iné, ako sme očakávali. Má totiž dva vrcholy. Aj posledné dva solárne maximá v rokoch 1989 a 2001 mali dva vrcholy," vysvetľuje Pesnell. Ako dodáva, ide o dva cykly, takzvané dvojčatá. Jeden mal mať svoj vrchol na konci roku 2013 a druhý príde v roku 2015, píše Daily Mail.