Slovenské supermozgy pracujú v superčistom laboratóriu

BRATISLAVA / Viete aký veľký, či skôr malý je jeden nanometer? Je to asi jedna stotisícina ľudského vlasu. A presne v takýchto nanosférach sa pohybuje výroba špeciálnych čipov. Tie naši vedci vyrábajú a testujú v špeciálnom laboratóriu, v ktorom aj zrnko prachu môže narobiť veľkú paseku.

Smietka ničí výsledky

V laboratóriu vie aj mala smietka prachu zničiť výsledok výskumu. Preto sa v ňom naraz pohybuje len 5 osôb, aby sa vzduch, ktorý je stáčaný zhora a vsavany na zemi, stihol vymeniť. Samozrejmosťou je špeciálny odev.

"V laboratóriu je superčisté prostredie, stokrát čistejšie ako na operačnej sále. Aj prach na šatách by nám mohol zničiť toto prostredie. Rovnako ako vzorky môže zničiť obyčajné kýchnutie," upresňuje Marián Vojs z Ústavu elektrotechniky a fototechniky Slovenskej technickej univerzity.

Vzdušná sprcha

Každý, kto chce vojsť do priestorov laboratória, musí prejsť vzdušnou sprchou. Práve tu sa totiž vyrábajú čipy, ktoré dokážu vo vode detekovať ťažké kovy, pesticídy a iné škodlivé látky. "Vieme veľmi ľahko a hlavne rýchlo zistiť, či sa v konkrétnom roztoku nachádzajú látky, ktoré by nás mohli zabiť," dodáva Vojs.

Keďže senzor vzniká zložitým spôsobom, musia vedci na kremíkovú platňu naniesť ďalšie vrstvy chemických látok. nakoľko ide o špeciálne postupy, pri výrobe sa pracuje s teplotami nad 700 stupňov.

V najčistejších priestoroch laboratória sa pripravuje štruktúra senzoru. Nosnou je diamantová vrstva, ktorú na fakulte elektrotechniky a informatiky priamo vyrábajú.

"Vlastne ide o veľkú žiarovku, v ktorej sú wolframové vlákna vyhriate na 2000 stupňov. Následne pri tejto teplote tam privedieme metán a vodík a pri 600 stupňoch a nejakej dobe nám vyrastú diamantové zrná," dodáva Vojs.

Stále pritom ide o mierky, ktoré sú ľudským okom neviditeľné. "Napríklad na ľudský vlas sa zmestí sto takýchto diamantových zrniečok," upresňuje Vojs.

Malý-veľký senzor

Výsledok je síce miniatúrny, ale významom veľký senzor, ktorý zohráva dôležitú úlohu nielen v environmentalistike, ale aj medicíne. "Napríklad je nápomocný pri analýze vzoriek, choroboplodných buniek, zložení krvi, či nežiaducich látok v moči," vyratúva Vojs.

Čipy môžu pomôcť ľuďom s rôznymi diagnózami. Napríklad analyzujú stav inzulínu u diabetikov. U ľudí, ktorí trpia Alzheimerovou chorobou, zase sledujú stav dopamínu. Problémom však je, že sú časom opotrebovateľné a teda ich treba vymeniť. Práva v tomto superčistom laboratóriu vyrábajú nanotechnológiami čipy, ktoré sú takmer nezničiteľné a teda majú dlhú životnosť. "Tieto čipy sa neničia. Sú z uhlíka, ktorý je ľudsky prijateľným materiálom," dodáva Vojs.

"Predpokladám, že v blízkej dobe sa na trh dostanú senzory, ktoré budú pochádzať práve zo Slovenskej technickej univerzity," dúfa rektor univerzity Robert Redhammer.