Španielske ponorky sa vedia potopiť ku dnu, ale nevynoria sa

MADRID, CANBERRA / Austrálske ponorky triedy Collins mali niekoľko závažných a katastrofou hroziacich problémov. Nahradiť ich majú plavidla vychádzajúce z ešte problematickejšieho dizajnu "europonorky". Hlavný problém spočíva v tom, že ponorka, ktorá sa raz ponorí, sa už nedokáže dostať na hladinu, píše český portál iDnes.cz.

Moderné plavidlá

Šesticu ponoriek s dieselovo elektrickým pohonom triedy Collins začali austrálske lodenice stavať ešte v 90. rokoch. Vzorom im boli vysoko cenené švédskej ponorky triedy Västergötland. Lukratívnu zákazku získala Australian Submarine Corporation, píše český portál iDnes.cz.

Malo ísť o moderné plavidlá, ktoré by využívali futuristické technológie. Cieľom bolo postaviť plavidlá pre austrálske vojenské námorníctvo. Tie sa mali ďalšie dve desaťročia zaobísť bez modernizácie bojových systémov. namiesto toho však austrálska spoločnosť predávala plavidla, ktoré mali závady, ktorých následkom mohli byť katastrofy.

Trup ponorky z dreva

Projektové práce na ponorkách budúcnosti začali ešte v polovici 80. rokov minulého storočia. Do tendru sa síce prihlásilo niekoľko spoločností, vyhrala však austrálska. Dodávateľom zbraňových a elektronických zariadení pre plavidla sa stala spoločnosť Rockwell a tak sa v roku 1990 mohla začať stavba prvej ponorky budúcnosti.

Ponorka Collins bola prvýkrát spustená na vodu o tri roky neskôr. Kvôli fotografom. Avšak vzápätí namiesto pod vodu, putovala do konštrukčnej haly. Celá ceremónia bola len divadlom pre verejnosť a fotografov. V skutočnosti však napríklad pláty trupu nahradilo drevo natreté na čierno. 

Späť do haly

Collins svoju službu začal plniť až s 18-mesačným meškaním v roku 1996. Avšak hneď prvá plavba na otvorenom mori ukázala, že do ponorky zateká. Inšpekcia tiež preukázala, že spoje v prednej časti trupu sú všetko len nie vodotesné.

Ponorka teda opäť putovala do haly, kde ju čakala rekonštrukcia. Rovnako museli byť upravené aj projekty, ktoré boli navrhnuté na stavbu sesterských plavidiel.

Opakované meškania

Časom sa ukázalo, že meškanie 1,5 roka nie je v prípade triedy Collins vôbec veľa. Ponorka Dechaineux začala plniť svoju službu až 31 mesiacov po pôvodnom termíne a loď Rankin mala dokonca 41 mesiacov.

Práve porušovanie stanovených termínov prinútilo austrálske námorníctvo používať namiesto moderných lodí staré, ale osvedčené ponorky Oberon. A pritom niektoré kusy už boli vyradené do múzea.

Chyby neodstránili

Zarážajúce však bolo, že aj napriek meškaniu dodávok nových ponoriek, nedošlo k odstráneniu zásadných závad na plavidlách. Paradoxne sa objavovali stále nové nedostatky.

Najväčšou výhodou ponoriek mala byť ich schopnosť operovať bez toho, aby boli odhalené. Mali byť dvakrát tichšie než plavidlá predchádzajúcej triedy.

Potom, čo boli odstránené závady, sa testovaním potvrdilo, že sa pri pomalom chode naozaj jedná o tichý stroj. Ako náhle sa však lodná skrutka poriadne roztočila, hluk začal paralelne stúpať, a to až do chvíle, keď bola načúvacia aparatúra ponorky vyradená z prevádzky jej vlastnou hlukovou stopou.

Ďalšie závady

Problém odstránili a Collins nebol hlučnejší ako predošlá trieda Oberon. To, že mal byť dvakrát tichší, upadlo do zabudnutia.

Ďalšia závada nenechala na seba dlho čakať. Zrútil sa totiž pohonný systém. Nikomu nezišlo na um počas dlhých pobytov plavidla v oprave vypustiť z nádrží slanú vodu.

Tanky preto zhrdzaveli a voda sa dostala do dieselov. Biozložky, ktoré pridávali do nafty, sa zrazili a zapchali prívody paliva do motorov.

Nekončiace presakovanie

Problémy s presakovaním tiež neustávali. Dizajn počítal s prienikom zhruba desiatich litrov vody do trupu ponorenej ponorky za hodinu. Posádka, ktorá sa v skutočnosti s ponorkou aj ponorila, namerala až stonásobok, teda tisíc litrov vody za hodinu.

Posádka sa rýchlo vynorila, čím odvrátila možnú katastrofu. Závadu sa nakoniec podarilo odstrániť a všetci dúfali, že ďalšia sa už neobjaví.

Bojové systémy zlyhali

Ale aj bojové systém Rockwell sa ukázali ako úplne nefunkčné. Spoločnosť medzitým skrachovala, takže náhradu museli žiadať od gigantu Boeing, ktorý ju prevzal. Ten prevzal zodpovednosť a pôvodné systémy nahradil svojimi, ktoré boli funkčné.

V roku 1999 vyšetrovacia komisia konštatovala, že ponorky triedy Collins nie sú použiteľné v bojových podmienkach a ich prevádzka je hazardom so životmi posádok.

S pôvodným rozpočtom bol projekt predražený až o 40 miliónov austrálskych dolárov (26,7 milióna eur).

10+2

Experti navrhli stavbu ešte nedokončených ponoriek zastaviť a dokončené zošrotovať, ale ich návrh neprešiel. Šestica ponoriek tak aj naďalej zostáva v službe organizovanej podľa vzorca na desať rokov služby, dva roky v dokoch.

Keďže ponorky triedy Collins boli prepadák, austrálske námorníctvo začalo hľadať náhradu aj v Európe. Ich pozornosť upútali ponorky triedy S80, nazývané tiež "europonorky". Malo by ísť o najpokročilejší zbraňový systém svojho druhu, zatiaľ však má projekt S80 problém sa vôbec udržať na hladine.

Supermoderné ponorky

Španielski inžinieri prisľúbili vyvinúť plavidlo s doposiaľ nevídanou mierou nezávislosti pohybu pod hladinou. Tú má údajne zaručiť pohonný systém. Práce sa začali ešte v roku 2009 a prvé ponorky by si Španieli mali prevziať už budúci rok.

Avšak už dnes je zrejmé, že sa celý projekt omešká o minimálne 12 mesiacov. reálnejších je však až 24 mesiacov. Samozrejme s meškaním sa šplhá aj cena každej jednej ponorky. Z pôvodných 1,756 miliardy eur sa už zvýšila na 2,212 miliardy eur.

Ponorky sa potápajú

Ponorky však majú jeden zásadný a zatiaľ nevyriešený problém - neudržia sa na hladine. Pokiaľ by sa teda ponorka raz ponorila pod hladinu, vlastnou silou by sa nedokázala vynoriť.

Nevyhnutná teda bude úprava ponorky. Je nutné predĺžiť jej trup o niekoľko metrov, čo sa samozrejme odrazí aj na cene, pretože každý pridaný meter vyjde na 7,5 milióna eur.

Ako Austrálčania, tak Španieli si z martýria spojeného so snahou vyvinúť vlastné prielomové ponorky nakoniec vzali ponaučenie a o pomoc požiadali osvedčenú americkú lodenicu General Eletric.