Mona Lisa skrýva viac záhad ako úsmev

FLORENCIA / Leonardo da Vinci pravdepodobne vytvoril prvý 3D obraz na svete. Namaľoval údajne dve takmer identické kópie, ktoré keď sa spoja, vzbudzujú dojem 3D. Efekt by mal byť taký istý ako keď sa dnes pozriete na trojdimenzionálne diela špeciálnymi okuliarmi.

3D Mona Lisa

Výskum sa zakladá na porovnaní kópie obrazu zvanej Prado Mona Lisa, ktorý sa nachádza v madridskom múzeu Prado, s tým z parížskeho Louvre.

Vedci zbadali drobný posun medzi oboma dielami. Ako keby ich umelec alebo umelci vytvorili z dvoch rôznych uhlov.

Je to pravdepodobne preto, že maliar obrazu z Prada, pravdepodobne sám da Vinci, sedel počas práce viac vľavo ako ten, počas maľby obrazu z Louvre, píše denník Daily Mail. 

Vedci tak poukázali na spôsob, akým naše oči vnímajú objekty z rôznych perspektív predtým, pred odoslaním plochých obrazov do nášho mozgu, ktoré majú byť preložené do trojdimenzionálneho obrazu.

Keď sa tieto dva obrazy spoja, mohli by predstavovať prvý stereoskopický obraz na svete.

SITA

Skutočný pôvod Mony Lisy

Výskumníci nedávno odhalili kostrové pozostatky z niekoľko storočí starej hrobky v talianskej Florencii. Chcú totiž vykonať DNA testy, ktoré by potvrdili identitu ženy, ktorej tajomný úsmev zvečnil Leonardo da Vinci na jednom z najznámejších obrazov sveta.

Okrúhla diera v kamennej dlažbe kostola je bránou do rodinnej hrobky florentského obchodníka s hodvábom Francesca del Gioconda. Jeho žena Lisa Gherardini údajne pózovala renesančnému majstrovi na začiatku 16. storočia.

Okolo pôvodu skutočnej Mony Lisy vzniklo množstvo teórií. Testy DNA by mali pomôcť rozlúštiť túto záhadu.

Historici tvrdia, že Lisa Gherardini, ktorú po vydaji nazývali "Gioconda", Taliani používajú pre Monu Lisu. Tá mala stráviť posledné roky života v kláštore Santa Orsola. Práve tam sa minulý rok začal lov na jej pozostatky. 

Pravá tvár

"Výskumy ukazujú, že do rodinných hrobiek sa pochovávali spolu celé rodiny - otec, matka a deti. Preto pochovanie Lisy Gherardini v kláštore Santa Orsola je výnimkou. Nemôžeme teda vylúčiť presun jej tela do hrobky k ostatným členom rodiny v polovici 17. storočia. V tom období totiž v kláštore prebiehali veľké úpravy," povedal šéf Talianskej národnej komisie pre zachovanie historického a kultúrneho dedičstva Silvano Vinceti.

"Chceme teda porovnať DNA pozostatky nájdené v kláštore s pozostatkami žijúcich príbuzných a tými, ktoré sme našli v hrobke," dodal.

Keď bude nájdená zhoda, je možné na základe lebky nájdenej v kláštore vytvoriť obraz tváre Lisy Gherardini a porovnať ho s tým na obraze, ktorý najviac láka návštevníkov slávneho múzea Louvre.