Stres u detí mení DNA, prenáša sa aj na potomstvo

BRATISLAVA / Z rodičov sa na deti neprenáša len správanie sa, ale aj choroby. Americkí vedci poukazujú na to, že krik, hádky a stres v útlom detstve menia DNA dieťaťa.

To podľa vedcov vedie v dospelosti k rôznych chorobám. Podľa výskumu sú tieto informácie prenášané aj na pokolenia. Hádky či násilie spôsobujú deťom traumu. A tá sa v prípade tých najmenších zapisuje veľmi hlboko, až na bunkovej úrovni.

Zmena DNA

"Chronický stres mení DNA, mení priamo jej súčasti," tvrdí genetik Peter Celec. Podľa výskumov amerických aj slovenských vedcov, stres skracuje životnosť niektorých buniek. "Analyzovalo sa to v krvi, v bielych krvinkách," tvrdí genetik. 

To by mohlo vysvetľovať, preto deti, ktoré v detstve zažívali priveľa stresu, majú zhoršenú imunitu. Neskôr nielen poruchy správania a psychické poruchy, ale aj somatické choroby. "To sú napríklad žalúdočné vredy, hypertenzia, infarkty myokardu," uvádza psychológ Miron Zelina.

Z generácie na generáciu

Americký výskum poukazuje na to, že neurotické správanie rodičov sa zapisuje do genetickej výbavy dieťaťa. A posúva sa ďalej na vnukov a pravnukov. To by mohlo vysvetľovať vznik tzv. dedičných ochorení. "Keď sa to mení v zárodočných bunkách, v spermiách, vo vajíčkach, tak to prechádza do ďalších generácií," dodáva genetik Peter Celec.

Nemusí ísť o trvalé poškodenie DNA. "Tieto epigenetické zmeny sa analyzujú jednu, dve generácie," tvrdí genetik. Znamená to, že ďalšia generácia detí môže na stres zareagovať prepuknutím choroby. Podľa genetika zmenou prostredia sa dajú tieto choroby meniť.

Dospelí by sa mali naučiť zvládať stresové situácie napríklad počítaním do desať skôr, než na dieťa začnú kričať.